Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Pamätihodnosti a zaujímavosti

Námestie Slovenského národného povstania (SNP)

 

  • Námestie SNP má pôdorys predĺženého obdĺžnika a je najvýznamnejším verejným priestorom centrálnej zóny mesta. Bolo založené koncom 30-tych rokoch 20. storočia v zmysle regulačného plánu Baťovian, autorom ktorého bol architekt Baťovej zlínskej stavebnej kancelárie Jiří Voženílek. Jeho regulačný plán vychádzal z idey ideálneho priemyselného mesta.
  • V duchu baťovského ideálneho priemyselného mesta malo námestie dve funkcie - zhromažďovaciu a oddychovú. Zároveň sa naň napájali všetky podstatné zóny: výrobná, obytná a zóna občianskej vybavenosti. Severozápadná časť námestia má charakter „zhromažďovacieho“ priestoru, okolo ktorého boli postupne budované najdôležitejšie objekty – spoločenský dom (hotel Baťovan), internáty, radnica,  dom kultúry, obchodný dom atď. Juhovýchodná časť námestia bola realizovaná ako anglický park, ktorý pri rieke Nitra uzatvára objekt Kostola Božského srdca Ježišovho.
  • V 60-tych rokoch bola uprostred námestia vybudovaná výšková budova (slobodáreň), ktorá mala zabrániť výhľadu na kostol. Vybudovaním tohto objektu však bola do istej miery zdôraznená pôvodná myšlienka dvojakého charakteru priestoru námestia („zhromažďovací“ priestor a park). Južná časť námestia s parkom zostala prevažne zachovaná v pôvodnom stave až do súčasnosti (dnes Park Jana Anotnína Baťu). Severná časť bola postupne kultivovaná umiestnením Pomníka padlým hrdinom SNP a fontány (nahradila symbol mesta 60-tych až 80-tych rokov - kvetinovú topánku, ktorá bola presunutá pri dom kultúry) a sadovníckymi úpravami.
  • V roku 1998 bola severozápadná časť námestia prebudovaná na pešiu zónu. Súčasný vzhľad nadobudlo námestie a jeho priľahlé okolie v roku 2011 po realizácii projektu Obnova centrálnej zóny mesta Partizánske, spolufinancovaného zo zdrojov Európskej únie.
  • Námestie v Baťovanoch, súčasnom Partizánskom, sa spájalo s troma názvami: Námestie A. Hlinku, Námestie Práce a dnes je to Námestie SNP.

 

 

        Pohľad na námestie (r. 1975)         Pohľad na námestie (r. 1999)

        Pohľad na časť námestia s fontánou (r. 2012)         Pohľad na časť námestia s parkom (r. 2014)

        Pohľad na časť námestia s pomníkom - súčasnosť         Pohľad na časť námestia s radnicou a fontánou - súčasnosť

 


 

Kostol Božského Srdca Ježišovho v Partizánskom

 

  • Rímskokatolícky Kostol Božského Srdca Ježišovho sa nachádza v južnej časti centrálneho námestia a bol situovaný tak, aby mal na rovinatej krajine dominantné postavenie. Jeho lokalizácia vychádza z regulačného plánu Baťovian, kde uzatváral námestie a zároveň spájal mesto s krajinnými dominantami.
  • Kostol bol budovaný v rokoch 1943 až 1949 vo funkcionalistickom štýle pod vedením významného zlínskeho architekta Vladimíra Karfíka. Projekt kostola pôvodne navrhol do moravského satelitu Baťov (dnešné Otrokovice) už v roku 1937, ale zrealizovaný nebol. Neskôr tento projekt prepracoval a použil pre návrh kostola v Baťovanoch. Kľúčovým motívom stavby kostola je vertikalita, v priestorovom prejave ide o vrstvenie hranolov, ich vzájomnú proporcionalitu a mieru prevýšenia hlavnej veže.
  • Základný kameň stavby kostola bol posvätený v roku 1943 banskobystrickým biskupom Andrejom Škrábikom. Legálnu vysviacku kostola, naplánovanú v máji 1949, prekazil nový komunistický režim. Kostol bol neoficiálne vysvätený v júni 1949, oficiálne až 2. septembra 1989.
  • Dominantou interiéru je mohutný mramorový kríž so sochou Krista s rozopätými rukami od významného akademického sochára a národného umelca Tibora Bártfaya. Jeho dielom sú aj ďalšie prvky výzdoby interiéru i exteriéru kostola – sošky dvanástich apoštolov, štrnásť reliéfnych zastavení Krížovej cesty, reliéfy Svätej rodiny a Snímanie z kríža, Kristus v hrobe, znaky štyroch evanjelistov nad vchodom do kostola, ako aj socha Panny Márie v Lurdskej kaplnke.
  • V roku 1995 bol kostol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

 

       Kostol Božského Srdca Ježišovho v Partizánskom     Dominanta interiéru kostola - mramorový kríž so sochou Krista s rozpätými rukami    Interiér kostola

                     Socha Panny Márie v Lurdskej jaskyni              Interiér kostola

 


 

Baťova kolónia

 

  • S výstavbou Baťovej továrne sa takmer súčasne začala (severovýchodne od dnešného námestia) výstavba obytnej štvrte s modernými rodinnými domami pre jej zamestnancov – tzv. Baťovej kolónie. Jej projektantom bol hlavný architekt  zlínskej stavebnej kancelárie firmy Baťa, významný predstaviteľ funkcionalizmu, Vladimír Karfík. 
  • Prvou realizovanou ulicou v rámci výstavby kolónie bola Červená ulica, ktorá dodnes dokumentuje pôvodnú obytnú zástavbu. Nachádzajú sa na nej charakteristické domy s múrmi z neomietnutej režnej tehly a plochou strechou. Pri ďalšom rozširovaním obytnej zástavby sa podľa vtedajších stavebných nariadení Slovenského štátu začali výlučne stavať domy s omietnutými múrmi a valbovými strechami.
  • Najrozšírenejším typom rodinného domu v Baťovanoch bol dvojdomok - typ „AD“, ktorý sa vyskytuje najmä južne od Červenej ulice (Slovanská, Štúrova, Kpt. Nálepku, Rooseweltova). Na rozdiel od, takmer homogénnej, južnej časti štvrte rodinných domov je zástavba Červenej ulice ako aj zástavba severne od nej (ul. Krátka a Hviezdoslavova) tvorená 9 až 10 typmi dvojdomkov a po okrajoch obytnej štvrte aj jednodomkov. Dôvodom častých obmien typov domov bola najmä neustála snaha o vylepšovanie projektov.
  • Obytná štvrť sa v ďalšom období rozširovala východným smerom. Poslednú fázu výstavby rodinných domov (dvojdomkov) predstavoval rad objektov na území západne od námestia, na dnešnej Sokolskej ulici.

 

      Letecký pohľad na Baťovu kolóniu - súčasnosť       Letecký pohľad na Baťovu kolóniu (r. 1972)

      Červená ulica - súčasnosť       Letecký pohľad na Červenú ulicu

 


 

Fontána na Námestí SNP

 

  • Fontána je súčasťou Námestia SNP od roku 1964, kedy svojim umiestnením do stredu verejného priestranstva medzi budovami Spoločenského domu a radnice nahradila symbol mesta 60-tych až 80-tych rokov, známu kvetinovú topánku (presunutú pri dom kultúry).
  • Fontána za ostatné desaťročia niekoľkokrát zmenila svoj vzhľad, naposledy v roku 2012. Pôvodnú konštrukciu fontány nahradila hlavná vstrekovacia dýza, umiestnená v geometrickom strede fontány, z ktorej strieka gejzír vody do výšky niekoľkých metrov.
  • Počas vianočných sviatkov je vo fontáne nainštalovaný drevený Betlehem, ktorý obkolesuje adventný veniec z čečiny s obvodom 39 metrov.

 

      Fontána na Námestí SNP v Partizánskom      Počas vianočných sviatkov je vo fontáne nainštalovaný drevený betlehem, obkolesený veľkým adventným vencom

 


 

Kvetinová topánka

 

  • Vznik mesta Partizánske a jeho ďalší rozvoj je nerozlučne spätý s obuvníckym priemyslom. Niekdajšiu obuvnícku metropolu Slovenska dodnes pripomína dvojmetrová topánka zo živých  kvetov, ktorá je súčasťou Námestia SNP v Partizánskom od 60-tych rokov.
  • Kvetinová topánka sa pôvodne nachádzala na mieste dnešnej fontány, neskôr bola premiestnená na verejné priestranstvo pri dom kultúry, kde má svoje miesto aj v súčasnosti.
  • Od jari do jesene krášlia topánku živé kvety a celkový aranžmán sa každým rokom obmieňa. Svoj vzhľad mení topánka aj počas zimných mesiacov, kedy je ako súčasť vianočnej výzdoby posiata stovkami drobných svietidiel.   
  • Autorom nápadu kvetinovej topánky je Partizánčan Štefan Dubina, niekdajší konštruktér strojných zariadení v bývalých Závodoch 29. augusta.

 

             Kvetinová topánka     Topánka počas zimných mesiacov

                                                Podoba kvetinovej topánky začiatkom 70-tych rokov

 


 

Kaštieľ Vodný hrad v Šimonovanoch

 

  • Vodný hrad v Partizánskom patrí k najstarším zachovaným goticko-renesančným šľachtickým sídlam na Slovensku  v kategórii kaštieľov. Nachádza sa v najstaršej mestskej časti Šimonovany, ktorá bola kedysi samostatnou obcou s bohatou históriou, nerozlučne spätou so šľachtickým  rodom Šimoniovcov. 
  • Kaštieľ je pozostatkom neskororománskeho nížinného hradu z 12. a 13. storočia. Základ hradu tvorila opevnená obytno-obranná veža situovaná na mieste, ktoré prirodzene chránila aj voda obtáčajúceho sa meandra rieky Nitra, od čoho bol odvodený jeho názov.
  • V blízkosti zaniknutej pôvodnej veže postavili Šimoniovci v 14. storočí vežu obdobnej funkcie, ktorá sa zachovala až do súčasnosti. V 15. storočí k nej pristavali palác a lokalitu znovu opevnili. Pôvodne gotická stavba dostala renesančnú podobu v priebehu 16. a 17. storočia. Koncom 19. storočia sa uskutočnila veľká rekonštrukcia kaštieľa, ktorá sa niesla v duchu historizujúceho romantizmu a snažila sa priblížiť podobe kaštieľa z čias renesancie. Po roku 1945 boli plochy okolo kaštieľa rozparcelované pre domovú výstavbu, čím zanikli trasy opevnenia z čias renesancie a neskorej gotiky. 
  • Vodný hrad je dvojpodlažnou jednotraktovou budovou so vstupnou vežou. Má obdĺžnikový pôdorys s rozmermi 26,7 x 9,6 m, z ktorého vystupuje štvorcový pôdorys veže. Na severozápadnej strane budovy sa nachádzajú zvyšky menšieho výklenku, ktorý je prepojený s portálom sídla. V interiérovom členení dominuje na oboch podlažiach rozdelenie na tri hlavné miestnosti. V hlavnom obdĺžnikovom trakte i vo vstupnej veži sa nachádzajú badateľné stopy gotického stavebného štýlu.
  • Ku kaštieľu patrí aj prírodno-krajinársky upravený park. Veľká časť parku bola  rozparcelovaná na výstavbu rodinných domov, a tak sa zachoval len v priestore priľahlom k Vodnému hradu.
  • V roku 1998 bola zavŕšená veľká renovácia kaštieľa, ktorá mu vrátila vzhľad goticko-renesančného sídla. Posledná rozsiahla rekonštrukcia Vodného hradu v Šimonovanoch bola realizovaná v roku 2015. Objektu, ktorý je spolu s parkom na zozname národných kultúrnych pamiatok, prinavrátila nielen jeho pôvodnú podobu, ale i historickú atmosféru.
  • V súčasnosti je kaštieľ v správe Mestskej umeleckej agentúry Partizánske, príspevkovej organizácie Mesta Partizánske. V objekte kaštieľa sa nachádza vysunuté pracovisko mestskej knižnice s čitárňou, študovňou, detským kútikom a expozitúra mestského múzea. Kaštieľ je sprístupnený verejnosti od mája 2016.

 

           Vodný hrad v Šimonovanoch       Vodný hrad v Šimonovanoch (foto: J. Benada)

           Vodný hrad v Šimonovanoch (foto: J. Benada)      Vodný hrad v Šimonovanoch (foto: J. Benada)

           Vodný hrad v Šimonovanoch - interiér      Vodný hrad v Šimonovanoch - interiér

           Vodný hrad v Šimonovanoch - interiér      Vodný hrad v Šimonovanoch - interiér

 


 

Kostol nanebovzatia Panny Márie v Šimonovanoch

 

  • Kostol nanebovzatia Panny Márie sa nachádza na centrálnom námestíčku v mestskej časti Šimonovany a je najstarším rímskokatolíckym kostolom na území mesta Partizánske. Pôvodne neskororománsky jednoloďový kostol bol postavený v polovici 13. storočia, s gotickou prestavbou začiatkom 14. storočia a renesančnými úpravami v 17. storočí.
  • V roku 1717 bola na kostole nadstavaná neskororománska veža. Veľká prestavba kostola v barokovom slohu sa uskutočnila v roku 1750, sedem rokov po požiari v obci, ktorý ho takmer úplne zničil. Ku kostolu bola pristavaná sakristia a sanktuárium, zaklenula sa svätyňa i loď, kde bola dovtedy dosková podlaha.
  • V roku 1772 bol pristavaný chór a opravená renesančná bočná kaplnka Povýšenia sv. Kríža, ktorá je pravdepodobne najstaršou časťou kostola ešte zo 17. storočia. Klenba kaplnky má bohatú štukovú výzdobu ornamentov s rastlinným motívom.
  • Hlavný oltár pochádza z roku 1722. V jeho strede je obraz Nanebovzatia Panny Márie, nad ním vo výklenku je umiestnená baroková socha Panny Márie, vo vrchole oltára socha Boha – Otca, vedľa nej po stranách sú umiestnené barokové sochy sv. Petra a sv. Pavla s anjelikmi. Na začiatku 20. storočia bol oltár doplnený sochami sv. Jozefa a sv. Jána Krstiteľa.
  • Najstarším oltárom v kostole je bočný oltár Sedembolestnej Panny Mária z roku 1735 od neznámeho tirolského majstra. Oltár bol opravovaný v roku 1960. Centrálnej časti oltára dominuje reliéf Piety – sediacej Panny Márie s mŕtvym Kristom na kolenách.
  • Pod kostolom je krypta s pozostatkami členov miestneho šľachtického rodu Šimoniovcov. Ostatní obyvatelia obce boli pochovávaní na dnes už takmer zaniknutom cintoríne okolo kostola, tzv. príkostolnom cintoríne, ktorého pôvod siaha do 13. storočia.
  • Kostol nanebovzatia Panny Márie aj príkostolný cintorín sú národnými kultúrnymi pamiatkami.   

 

       Kostol nanebovzatia Panny Márie v Šimonovanoch     Kostol nanebovzatia Panny Márie v Šimonovanoch

                                           Kostol nanebovzatia Panny Márie v Šimonovanoch - interiér

 


 

Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie v Šimonovanoch

 

  • Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie sa nachádza v mestskej časti Šimonovany, na kopci popri ceste vedúcej do obce Malé Kršteňany. Bola postavená v roku 1718. Kaplnka je náhrobným pamätníkom synov miestneho šľachtica Ondreja Šimoniho, Petra a Pavla, ktorí na tomto mieste spáchali samovraždu.
  • Kaplnke dominuje súsošie Piety – Panny Márie so z kríža sňatým Ježišom Kristom v náručí. Na murovanom podstavci je stvárnený erb rodu Šimoniovcov, ktorému dominuje pluh, vinič a dva biele holuby, ktoré symbolizujú mladosť zomrelých bratov.
  • V minulosti, na sviatok Sedembolestnej Panny Márie, sa pri kaplnke konali púte. V súčasnosti sa tu koná raz za rok svätá omša.

 

           Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie v Šimonovanoch         Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie v Šimonovanoch

 


 

Kostol svätej Alžbety Uhorskej vo Veľkých Bieliciach

 

  • Rímskokatolícky Kostol sv. Alžbety Uhorskej sa nachádza v areáli cintorína v mestskej časti Veľké Bielice. Jeho výstavba sa začala v roku 1723, pravdepodobne na mieste pôvodných drevených kostolov zo 14. a 17. storočia. Kostol bol z väčšej časti dostavaný v roku 1759 zásluhou barónky Anny Márie Medňanskej. Nosné oblúky mala iba svätyňa, chrámová loď zostala otvorená do roku 1777.
  • V roku 1799 sa uskutočnila prvá rekonštrukcia kostola. Lodné oblúky, na ktorých sa objavili praskliny, boli rozobrané, múry sa zdvihli o 2,5 stopy a na ne sa položil štukový strop. Rozobraný a znovupostavený bol aj chórus.
  • Nové praskliny na strope a múroch kostola si vyžiadali v roku 1902 jeho celkovú obnovu, v pôvodnom stave zostala iba predstavaná baroková veža. Rozsiahle úpravy zahŕňali okrem iného zvýšenie stien o 2,5 m, prístavbu štyroch veľkých pilierov v interiéri, postavenie desiatich oporných stĺpov na zosilnenie stien zvonka, posilnenie stien zvnútra i zvonka meter vysokým múrom, nové trámy na streche, zvýšenie chóru stojaceho na oceľových koľajniciach, podoprené dvomi oceľovými stĺpmi.
  • V interiéri kostola pribudla po rekonštrukcii nová kazateľnica, bola prerobená svätyňa, organ a bočné oltáre boli opravené. Do kostola bol umiestnený aj nový hlavný oltár, dielo rezbára Jozefa Sziklayho, ktorý bol však v 60-tych rokoch 20. storočia z kostola odstránený.    
  • Zrekonštruovaná stavba predstavuje jednoloďový kostol s polygonálnym uzáverom presbytéria a bohato zdobenou fasádou, inšpirovanou neorománskymi prvkami.
  • V 20. rokoch minulého storočia boli zo zbierok veriacich zakúpené a namontované do veže kostola terajšie štyri zvony (pôvodné zvony boli zrekvirované počas 1. svetovej vojny). 
  • Interiér kostola nadobudol dnešnú podobu v 80-tych rokoch, kedy bola vymenená dlažba, pribudlo zariadenie svätyne spolu s veľkým krížom, nový organ a krížová cesta.
  • V roku 1995 sa uskutočnila generálna oprava veže kostola spojená s výmenou medenej gule, do ktorej boli vložené fotodokumentačné materiály o Veľkých Bieliciach.     

   

          Kostol svätej Alžbety Uhorskej vo Veľkých Bieliciach            Kostol svätej Alžbety Uhorskej vo Veľkých Bieliciach - interiér           

 


 

Kaplnka Panny Márie vo Veľkých Bieliciach

 

  • Uprostred mestskej časti Veľké Bielice, pri hlavnej ceste v smere od obce Hradište, sa nachádza Kaplnka Panny Márie z roku 1860. Dali ju postaviť sestry Amália a Júlia Kvašaiové (pozn. Kvašaiovci - niekdajší zemepáni vo Veľkých Bieliciach).
  • Vo vežičke kaplnky je umiestnený malý zvon s reliéfom Sedembolestnej Panny Márie s nápisom: „Z milodarov občania Veľkých Bielic – 1924“.  
  • Kaplnka bola v roku 1992 zrenovovaná.  

   

             Kaplnka Panny Márie vo Veľkých Bieliciach             Kaplnka Panny Márie vo Veľkých Bieliciach

 


 

Prírodný areál Bielické bahná

 

  • Prírodný areál Bielické bahná sa rozprestiera v katastri mestskej časti Veľké Bielice, na ploche 2,87 ha. Patrí pod Správu chránenej krajinnej oblasti Ponitrie ako lokalita s III. stupňom územnej ochrany.
  • Areál má charakter mokraďového biotopu na rašelinovom podklade s teplým minerálnym prameňom. Nachádza sa tu aj niekoľko menších jazierok s voľnou vodnou hladinou, napájaných termálnou vodou s hĺbkou vody asi 50 cm a asi metrovou vrstvou bahna, ktoré však počas suchšieho obdobia vysychajú. Vzhľadom na pôdno-ekologické vlastnosti a hydrologický režim lokality dominuje v areáli hydro a hygrofóbna vegetácia s fragmentami krovinových formácií vrbín a solitérnych drevín lužných lesov.
  • Bielické bahná v sebe skrývajú vzácny biotop európskeho významu – vápenité slatiny s kriticky ohrozeným druhom mokraďovej trávy - maricou pílkatou, čo bolo aj hlavným dôvodom na zaradenie bahien do národného zoznamu území európskeho významu. Okrem vzácneho biotopu sa areál vyznačuje aj výskytom rôznych chránených druhov rastlín a rozmanitosťou druhov vtáctva.
  • V roku 2011 získali Bielické bahná ocenenie Zelená oáza roka. V tom istom roku bol v areáli z iniciatívy dobrovoľníkov z Klubu Strom života Partizánske otvorený náučný chodník.   

 

          Bielické bahná       Bielické bahná       Bielické bahná

 

               Bielické bahná      Bielické bahná

 


 

Kostol Nepoškvrneného Srdca Panny Márie v Malých Bieliciach

 

  • Rímskokatolícky Kostol Nepoškvrneného Srdca Panny Márie sa nachádza na Kúpeľnej ulici v mestskej časti Malé Bielice. Bol vybudovaný rozšírením pôvodnej stavby kaplnky z roku 1953. Prestavba kaplnky na kostol sa začala na jar v roku 1994 a trvala päť mesiacov.
  • Dominantou oltáru je plastika Nepoškvrneného Srdca Panny Márie, obetnému stolu dominuje výjav Poslednej večere. Čelnú stranu ambony zdobia reliéfy štyroch evanjelistov zo začiatku 21. storočia.   
  • V kostolíku sú tri zvony. Hlavný zvon, s hmotnosťou 120 kg, dostal meno po svätom Jozefovi. Druhý zvon, ktorý dostal meno po svätom Petrovi, váži 90 kg. Najmenší zvon, ktorý pôvodne slúžil v drevenej zvoničke obce, váži 45 kg a bol odliaty v roku 1897.

 

             Kostol Nepoškvrneného Srdca Panny Márie v Malých Bieliciach          Kostol Nepoškvrneného Srdca Panny Márie v Malých Bieliciach - interiér

 


 

Texty na tejto podstránke boli autorsky spracované MsÚ. Ich publikovanie v tlači, na iných webových stránkach alebo akýmkoľvek iným spôsobom je dovolené iba na základe predchádzajúceho písomného súhlasu MsÚ a s uvedením zdroja.

 

Podstránka sa postupne dopĺňa


 

dnes je: 13.12.2018

meniny má: Lucia

POZVÁNKA na zasadnutie Mestského zastupiteľstva v Partizánskom

Primátor mesta Partizánske Jozef Božik vás pozýva na 1. riadne zasadnutie Mestského zastupiteľstva v Partizánskom, ktoré sa uskutoční vo štvrtok 13. decembra 2018 o 13.00 hod. vo veľkej zasadačke Mestského úradu v Partizánskom.

webygroup
English version
ÚvodÚvodná stránka