Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Verejné ocenenia udelené v roku 2019

Mesto Partizánske udelilo v roku 2019 ocenenie Verejné uznanie mesta Partizánske: 

 

Ing. Dušanovi Adámimu, in memoriam

za prínos v oblasti športu a reprezentáciu mesta, za prácu s deťmi a mládežou a výchovu futbalových talentov

Narodil v roku 1943 v obci Bátovce, v Levickom okrese. Detstvo prežil v Nitre a neskôr v Partizánskom. Úspešne absolvoval vysokoškolské štúdium na Ekonomickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po skončení základnej vojenskej služby sa zamestnal v Obchodnom dome Prior v Partizánskom, kde pracoval ako vedúci kontroly, neskôr sa stal riaditeľom obchodného domu. Už v mladom veku sa u neho prejavilo nadanie pre šport, najmä pre futbal, ktorému venoval svoj voľný čas. Do svojich tridsiatich troch rokov hrával aktívne futbal a neskôr pôsobil na poste trénera mládeže. Pod jeho trénerským vedením vyrástlo veľa šikovných futbalistov. Okrem odovzdávania skúseností mladým talentom pôsobil vo Futbalovom klube Tempo Partizánske aj ako dobrovoľný funkcionár.

Ing. Oľge Úradníčkovej

za významný prínos a angažovanosť v oblasti tretieho sektora, dlhoročnú prácu v oblasti sociálnych vecí a za aktívnu prácu v komunálnej politike

Narodila sa v Bratislave, v rodine zanietených národovcov a vlastencov, čo zanechalo trvalú stopu v jej živote. V roku 1948 sa presťahovala do Partizánskeho, kde žije dodnes. Po ukončení vysokoškolského  štúdia nastúpila do výskumného ústavu, vydala sa, má dvoch synov. V období rokov 1990 až 1994 bola poslankyňou Mestského zastupiteľstva v Partizánskom a predsedníčkou sociálnej komisie. Od roku 1994 do roku 1998 bola primátorkou mesta Partizánske. Po ukončení funkcie primátorky nezostala nečinnou. Pravidelne sa zapája do aktivít rôznych organizácií, je tajomníčkou Okresnej organizácie Jednoty dôchodcov Slovenska, podpredsedníčkou Slovenského zväzu záhradkárov, spolupracuje pri zabezpečovaní obradov a je tiež absolventkou Univerzity tretieho veku.

PhDr. Magdaléne Pažickej

za dlhoročnú pedagogickú činnosť na základných školách v Partizánskom a za prínos vo výučbe detí slovenskej národnosti na území Maďarska

Narodila v roku 1939 v Trenčíne, kde študovala a prežila detstvo. Do Partizánskeho sa spolu s manželom presťahovala v roku 1959. Svoje pracovné uplatnenie našla v novovybudovanej základnej škole na Obuvníckej ulici, neskôr v Základnej škole na Malinovského ulici, kde zastávala funkciu zástupkyne školy. Popri zamestnaní si dopĺňala vzdelanie v odbore slovenský jazyk a ruský jazyk. Zlom v jej živote nastal po smrti manžela. V tom čase prednášala na Vysokej škole pedagogickej v Nitre, keď Ministerstvo školstva vypísalo konkurz na učiteľa slovenského jazyka v maďarskej obci Sarvaš. Magdaléna Pažická výzvu prijala. V malebnom mestečku s deťmi slovenskej národnosti žijúcimi ďaleko za hranicami vlasti ich predkov prežila dlhých osemnásť rokov. Tu sa popri výučbe materinského jazyka venovala mimoškolskej činnosti a aktivitám s deťmi, organizovala výlety, školy v prírode, lyžiarske kurzy... to všetko vtedy ešte ostatné maďarské školy nepoznali. Spolupodieľala sa aj pri zostavovaní učebníc, a to nie len zo slovenského jazyka, ale aj z iných predmetov. Počas svojej dlhoročnej pedagogickej práce v Sarvaši i v Partizánskom odovzdala vedomosti a venovala veľa času a lásky stovkám detí.

Mgr. Vojtechovi Oravcovi

za reprezentáciu mesta vo futbale a dlhoročnú prácu v oblasti športu  

Celý život rodáka z Malých Bielic je nerozlučne spätý so športom. Od detstva hrával futbal, bol brankárom. Už v dorasteneckom veku získal pre Partizánske historický úspech - 2. miesto v Československu. Počas vojny pôsobil v družstvách TJ Tatran Ladce a Baník Ostrava, pričom Baník bol v tom čase na prvom mieste v Československu. Po vojne sa opäť vrátil do Partizánskeho a blízkeho Trenčína, kde sa v roku 1967 stal jesenným majstrom Československa. Napriek veľkej konkurencii dosahoval významné úspechy,  precestoval veľa krajín a mal možnosť hrať so svetovými hráčmi. Svoju športovú vyťaženosť dokázal skĺbiť aj so štúdiom. Na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave získal magisterský titul v trénerskom a pedagogickom smere – Diplomovaný tréner futbalu I. triedy. Po štúdiu pracoval na Strednom odbornom učilišti v Partizánskom ako športový inštruktor, venoval sa mimoškolskej telesnej výchove, či budoval prvú posilňovňu v Partizánskom. Naplno sa prejavoval všestranným športovým nadaním a pripravoval výborných bežcov na lyžiach, strelcov, kulturistov, viedol lyžiarske kurzy, hrával pingpong, tenis, volejbal... Ako tréner pôsobil tiež v klube TJ Iskra Partizánske a vo futbalových oddieloch v okolitých obciach.

Róbertovi Vácvalovi

za prínos v oblasti kultúry v meste a regióne a za reprezentáciu mesta Partizánske doma aj v zahraničí

Narodil sa v roku 1968 v Partizánskom. Je jedným zo zakladateľov bluegrassovej skupiny, ktorá patrí už viac ako 35 rokov k najúspešnejším amatérskym skupinám svojho druhu nielen v našom meste a okolí, ale aj v rámci celého Slovenska. Záujem o hudbu sa u Róberta Vácvala prejavil už v 12 rokoch, kedy videl a počul starších chlapcov hrať na gitare. Naučil sa hrať prvé akordy s nekonkrétnym rytmom a postupne sa učil hrať nové a nové pesničky. Zo skupiny chalanov sa postupne vytvoril kolektív, ktorý mal záujem aj o nástroje ako  basa, fúkacia harmonika, banjo, husle. Tak vznikla kapela Ohio. Prišli prvé vystúpenia, festivaly. Zloženie skupiny sa menilo a v roku 1983 bola založená aj skupina Šidlo. Svoje umenie predstavila na stovkách koncertov a vystúpení doma i v zahraničí. Medzi najväčšie úspechy patrí účasť na európskom stretnutí v Holandsku, štvornásobná účasť na bluegrassovom festivale vo Francúzsku, kde skupina obsadila 4. miesto v súťaži kapiel z celej Európy. Azda k najväčším úspechom sa radí účasť na podujatí v americkom Kentucky, v meste zakladateľa Bluegrassu – Billa Monroa. Skupina Šidlo sa pravidelne podieľa na kultúrnom živote mesta a patrí k prirodzenej súčasti kultúry v našom regióne.

Karolovi Čechovi, in memoriam

za obetavosť a odhodlanie pri bojoch proti fašistom a v boji o oslobodenie vlasti

Narodil v Topoľčanoch. Od roku 1933 pracoval v závode v Bošanoch, neskôr vo výrobnom závode obuvi v Partizánskom. Bol bojovníkom proti fašistom v národnom oslobodzovacom zápase a aktívne pracoval na príprave bojov v Slovenskom národnom povstaní. Pre skrývajúcich sa partizánov a utečencov z koncentračných táborov zabezpečoval šatstvo, obuv, zbrane a muníciu. Do bojov v Povstaní sa zapojil v roku 1944. Z 12. na 13. februára 1954 spoločne s Nitrianskou brigádou prešiel cez Hron pri Orovnicu na slobodné územie Československa. Prechod bol pripravený a zabezpečovaný velením Červenej armády. Po krátkom odpočinku sa s ďalšími, už ako súčasť Červenej armády, dostal do styku s Nemcami. Protiútok bol úspešný a Nemci boli opäť zahnaní za Hron. Potom prišiel ďalší rad úspešných akcií.  Bojoval v okolí Topoľčian, Baťovian, Malých Uheriec, Oslian, Prievidze, Handlovej, Veľkého Poľa, Žarnovice, Banskej Štiavnice či Banskej Bystrice.  Po oslobodení nastúpil opäť do práce v obuvníckej fabrike. Za bojovné činy pri oslobodzovaní vlasti dostal viacero vojnových vyznamenaní, ako Československý válečný kříž 1939, Rad SNP, Gvardejskú medailu. Zomrel v Partizánskom v roku 1983.  

MUDr. Helene Benkovičovej

za dlhoročný obetavý prístup v starostlivosti o deti a dorast v meste Partizánske

Narodila sa v Prievidzi. Po skončení základnej a strednej školy pokračovala v štúdiu na lekárskej fakulte v Bratislave. Po jej absolvovaní sa jej prvým pôsobiskom stala bojnická nemocnica. Neskôr pracovala v Oslanoch, v Dolných Vesteniciach a od roku 1980 v Partizánskom. Vtedy už žila v Partizánskom so svojim manželom, dvomi dcérami a s najmladším synom. Ako sama hovorí, mala v živote šťastie na dobrých ľudí. Bol to kolektív doktoriek a sestričiek, ktoré jej boli oporou nie len v profesijnej, ale i medziľudskej oblasti. Žije šťastný život. Pretože šťastím pre ňu je, že môže pomáhať iným. Život človeka a najmä zdravie je vrtkavé. Od septembra 2018 ju trápi choroba a mnohé sa zmenilo. Opäť sa učí chodiť, no na svojej ceste stretáva ľudí, ktorí jej pomáhajú a povzbudzujú. Ako detská lekárka roky pomáhala svojim malým pacientom a ich rodičom, dnes od nich dostáva listy a odkazy, ktoré sú pre ňu oporou a potešením.

Branislavovi Moňokovi

za dlhodobú koncepčnú prácu v oblasti odpadového hospodárstva

Narodil sa v Košiciach. Po štúdiu povinne nastúpil pracovať do Východoslovenských železiarní a po siedmich rokoch odišiel pracovať do Centra zneškodnenia odpadov v Košiciach. Spolu s kolegami zavádzal zber odpadov v celom meste. V roku 1998 sa stal spoluzakladateľom občianskeho združenia Spoločnosť priateľov Zeme, dnešných Priateľov Zeme. Tu sa naplno začal venovať téme odpadov, kompostovania, informačným kampaniam. Je expertom na odpadové hospodárstvo, je členom pracovných skupín k tvorbe strategických a koncepčných dokumentov a legislatívy SR v oblasti odpadov. Zameriava sa na spoluprácu so samosprávami, na zefektívnenie systémov odpadového hospodárstva, zavádza do praxe nové účinné prvky, vedie informačné kapane pre verejnosť, pomáha pri zriaďovaní kompostární, zberných dvorov… a to i v prípade mesta Partizánske. Koncept Zero waste praktizuje aj v osobnom živote. Spolu s rodinou už niekoľko rokov nevyprodukoval viac ako 10 kg odpadu za rok. 

Ing. Jánovi Nahálkovi, in memoriam

za zásluhu o rozvoj mesta v oblasti výstavby

Narodil sa v Partizánskom. Po štúdiu strednej školy bol prijatý na Vysokú školu technickú v odbore inžinierske staviteľstvo. Po jej úspešnom absolvovaní sa zamestnal v  Priemstave Prievidza. Pracoval na viacerých stavbách na rôznych pozíciách. Neskôr nastúpil do ZDA Partizánske, kde pracoval hlavne na investičnom oddelení. V dôchodkovom veku sa u neho naplno rozvinula jeho záľuba v stavebnom odbore,  dozoroval také stavby v okolí ako: prestavba objektu bývalého učňovského internátu na byty, Mestská hokejová hala Partizánske, tepláreň na sídlisku Šípok, rekonštrukcia a modernizácia ZŠ na Veľkej okružnej. Jeho najväčšou pýchou a srdcovou záležitosťou v stavebnom odbore však bola rekonštrukcia kaštieľa v Čereňanoch. Počas celého svojho života prahol po vedomostiach. Mal rozsiahlu zbierku  encyklopédií a kníh a o vedomosti sa delil hlavne s vnúčatami, ktorým sa venoval s nesmiernou láskou a trpezlivosťou. Jeho najväčšou láskou však boli  hory, najmä Vysoké Tatry. V nich napokon aj pri zostupe zo Zbojníckej chaty naposledy vydýchol.

RNDr. Pavlovi Sadloňovi

za celoživotnú prácu a angažovanosť vo výchovno-vzdelávacom procese a za zásluhy v rozvoji školstva na Slovensku

Narodil sa v roku 1953 v Starej Turej. Už od základnej školy vedel, že chce byť učiteľom. Po strednej škole pokračoval v štúdiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, Bol dobrý v matematike a geografiu si vybral preto, že mal rád prírodu a prežil v nej každý deň detstva. Počas svojej pracovnej praxe pôsobil aj v Partizánskom. Najskôr na strednej priemyselnej škole pre pracujúcich a neskôr na gymnáziu.  Od roku 1987 pôsobí na Gymnáziu Ladislava Sáru v Bratislave, posledných 29 rokov ako jeho riaditeľ. Pavel Sadloň bol symbolom zmeny smerovania školstva Slovenskej republiky, spolutvorcom projektu slovensko-talianskeho bilingválneho vzdelávania, aktívne sa zapájal do tvorby školskej legislatívy, stál pri zrode všetkých národných projektov výchovy a vzdelávania na Slovensku. Po štrajkoch školských zamestnancov sa zasadzoval za dosiahnutie lepšieho postavenia učiteľov s spoločnosti a adekvátne ohodnotenie ich práce. Za viac ako 40 rokov pedagogickej práce a takmer 30 rokov riadiacej práce sa stal uznávaným odborníkom v oblasti vzdelávania a jeho názory v oblasti vzdelávania a školskej politiky sú akceptované a uznávané v mediálnej rovine, ako aj medzi odbornou verejnosťou.

Alžbete Bolohovej, in memoriam

za ľudskosť a obetavý celoživotný prístup k pacientom, mamičkám a novorodencom

Narodila v roku 1919 v malej obci Továrniky. V roku 1940 absolvovala kurz pre pôrodné asistentky v Štátnom ústave v Bratislave. Na výkon praxe sa prihlásila v rodnej obci. Na osobné pozvanie od firmy Baťa-Baťovany sa presťahovala do novovznikajúceho mestečka Baťovany, kde plnila funkciu mestskej pôrodnej asistentky. Ani vojna jej nezabránila pri plnení povinností. Počas toho, ako jej manžel bojoval v Slovenskom národnom povstaní, ona pomáhala rodičkám v pivnici, či bola noc, či deň. Ako sama spomínala, bola pri pôrode aj počas náletov. V roku 1949 sa jej narodila jej jediná dcéra, no na materskej dovolenke mohla zostať len pár týždňov. Počas práce navštevovala aj strednú školu, kde si dopĺňala stredoškolské vzdelanie. Bola pri pôrode mnohých generácií, no nikdy nezabudla na prvé dieťa narodené do jej rúk. Aj keď bola už dávno na dôchodku, stále pomáhala novorodičkám s kúpaním, kŕmením detí, no aj ich poúčala o starostlivosti. Na večnosť odišla v roku 2012.

prof. MUDr. Karolovi Králinskému, PhD.

za dlhoročný prínos v rozvoji detskej medicíny a zvyšovanie jej odbornej úrovne

Narodil sa v Partizánskom v roku 1960. Po úspešnom absolvovaní Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave – odbor pediatria začal pracovať ako sekundárny lekár v Banskej Bystrici. Vypracoval sa na uznávaného odborníka v pediatrickej obci, o čom svedčia aj jeho štyri špecializácie – pediatria, neonatológia, pediatrická intenzívna medicína a financovanie a manažment v zdravotníctve. Vzdelával sa nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. V roku 2010 bol prezidentom SR vymenovaný za profesora v odbore verejné zdravotníctvo. Je autorom niekoľko stoviek prednášok, takmer 400 publikácií v domácich aj zahraničných monografiách, učebných textoch a časopisoch. Prof. Králinský vychoval niekoľko doktorandov, pravidelne je oponentom a členom komisií habilitačných a inauguračných konaní. So svojou manželkou vychoval dcéru a syna a medzi jeho záľuby okrem medicíny patria najmä skialpinizmus, rybolov, kulinárske umenie a fotografovanie. O jeho dobrodružnej povahe svedčia aj účasti na Medicínsko-horolezeckej expedícii Pamír 1988, Humanitárno-záchranárskej misii Pakistan 2005 po tragickom zemetrasení v oblasti Kašmíru a v roku 2010 na Haiti. Spolu zakladal a vyškolil rádové sestry a lekárov v intenzívnej starostlivosti o novorodencov v nemocnici v Keni. V súčasnosti pôsobí na Fakulte zdravotníctva v Banskej Bystrici vo funkcii profesora, klinicky je činný ako prednosta II. Detskej kliniky SZU v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou v Banskej Bystrici.


 

SPOLU TVORÍME PARTIZÁNSKE

dokumentárno-prezentačný film

dnes je: 15.9.2019

meniny má: Jolana

podrobný kalendár

webygroup
English version
ÚvodÚvodná stránka