Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Verejné ocenenia udelené v roku 2012

Čestné občianstvo mesta Partizánske

Mesto Partizánske udelilo v roku 2012 ocenenie Čestný občan mesta Partizánske:

TIBOROVI BÁRTFAYOVI (*12. 5. 1922 - † 3. október 2015)

Tibor Bártfay patrí k najvýznamnejším osobnostiam súčasného slovenského umenia, novodobého sochárstva – komornej i monumentálnej tvorby.
Na slovenskú scénu výtvarného umenia vstúpil začiatkom päťdesiatych rokov a svojou tvorbou sa prihlásil k modernému proeurópskemu sochárstvu. Vytvoril spolu 31 pamätníkov, vyše dvetisíc plastík a vyše šesťsto portrétnych podobizní, množstvo pamätných medailí, reliéfov. Venoval sa aj maľbe, kresbe a tvorbe koláží.
Študoval na Akadémii krásnych umení v Budapešti a v rokoch 1945 až 1949 na Akadémii výtvarných umení v Prahe u profesora Karla Pokorného. Od 50-tych rokov minulého storočia žije a tvorí ako slobodný umelec v Bratislave.
Je jedným z najvýznamnejších slovenských umelcov, ktorého tvorba neraz zaujala aj v zahraničí. Vystavoval nielen doma ale aj v zahraničí – v Českej republike, Nemecku, Egypte, Poľsku, Francúzsku a v USA.
Za svoju tvorbu získal niekoľko ocenení. Od roku 1997 figuruje jeho meno na zozname najvýznamnejších osobností svetovej kultúry a umenia. Už v roku 1985 získal Cenu UNESCO za svoj humánny postoj k životu, v roku 1986 aj Medailu svetovej rady mieru. Od roku 1973 mu patrí Cena Cypriána Majerníka. Pri príležitosti jeho sedemdesiatin mu udelili Kríž prezidenta SR I. stupňa.
Sochársky sa podieľal na realizácii viacerých urbanistických projektov, napríklad súsošia Nad hrobom bojovníka na bratislavskom Slavíne, Pomníka obetiam Mauthausenu v bratislavskom Slávičom údolí, súsošia na Námestí Ľudovíta Štúra alebo fontány Planéta mieru na Hodžovom námestí (bývalom Mierovom ) v Bratislave a v júni 2006 odhalili na bratislavskom Hviezdoslavovom námestí jeho sochu Christiana Andersena.
Ako študent Akadémie výtvarných umení v Prahe sa výrazne podieľal v roku 1949 v práve dokončenom kostole v Partizánskom (vtedy ešte Baťovany) na jeho výtvarnom dotvorení. Je autorom vonkajšej aj vnútornej výzdoby v Kostole Božského srdca Ježišovho v Partizánskom. Celú sochársku a reliéfnu výzdobu – krížovú cestu, sochu Ježiša Krista s otvoreným náručím, sochu Panny Márie, reliéfy Svätej rodiny a Snímanie z kríža, vytvoril začiatkom päťdesiatych rokov minulého storočia v priebehu dva a pol roka ešte ako študent, na podnet projektanta profesora Vladimíra Karfíka. Od roku 1995 je kostol národnou kultúrnou pamiatkou.


 

Verejné uznanie mesta Partizánske

Mesto Partizánske udelilo v roku 2012 ocenenie Verejné uznanie mesta Partizánske:

 

V oblasti ZDRAVOTNÍCTVO

 

MUDr. Ladislavovi Biznárovi

Lekár, odborník v oblasti ortopédie. Začínal v Bardejove, po vojenskej službe nastúpil v roku 1959 do starej nemocnice na ortopédiu v Partizánskom. V roku 1968 sa stal primárom Ortopedického oddelenia v Partizánskom. Keď vzniklo nové oddelenie ortopédie v NsP v Topoľčanoch, v roku 1977 prešiel do Topoľčian, kde bol jeho primárom až do roku 1992. Ďalšie dva roky viedol ambulanciu v Ozdravnom stredisku Malé Bielice. V rokoch 1999 až 2000 pracoval ako posudkový lekár na oddelení sociálnych vecí Okresného úradu v Partizánskom. Pracoval ako predseda poradného zboru pre zdravotne nezávadné obúvanie, pre Hlavného hygienika ČR, neskôr aj SR a pre Hlavného ortopéda SR. Šesť rokov zabezpečoval chod Ortopedickej ambulancie v Partizánskom až do roku 2004.
 

V oblasti ŠKOLSTVO

Mgr. Jánovi Chochulovi

Dlhoročný učiteľ v ZŠ R. Jašíka v Partizánskom, neskôr dlhoročný riaditeľ ZŠ Veľká okružná v Partizánskom zanechal výraznú stopu v oblasti telesnej výchovy a športu. Je autorom myšlienky atletických pretekov - Memoriál Albína Grznára, ktoré sa v súčasnosti volajú Atletické preteky Jána Chochulu a pripravuje sa ich 30. ročník. Ako učiteľ telesnej výchovy vychoval veľa športových talentov. Bol zakladateľom tradície organizovania lyžiarskych výcvikových kurzov (1966), ktoré škola organizuje dodnes. Podieľal sa na vybudovaní školského športového areálu i na zorganizovaní prvého ročníka atletických pretekov O Pohár Rudolfa Jašíka, dnes Memoriál Rudolfa Jašíka. Svoju prácu vykonával so zanietením, láskou a oddanosťou, vynikal húževnatosťou a svedomitosťou. Mal prirodzenú autoritu vo veľkom kolektíve zamestnancov školy. Podporoval tvorivosť a iniciatívu, neuspokojoval sa s priemernosťou. Svojím entuziazmom dokázal podnietiť tím pedagógov k sústavnému zvyšovaniu kvality výchovy a vzdelávania, k využívaniu nových metód a foriem vyučovania.
 

Jánovi Prelovskému

Od roku 1951 pracoval ako športový referent v SOU Partizánske, neskôr ako učiteľ telesnej a brannej výchovy. Výrazne sa pričinil predovšetkým o rozvoj ľahkej atletiky, zúčastňoval sa so žiakmi súťaží v rámci mesta, okresu a kraja, pôsobil ako atletický rozhodca. Trénoval basketbalové družstvo chlapcov v prvej dorasteneckej lige, vytvoril volejbalové žiacke družstvá a jedno z jeho dievčenských družstiev skončilo na treťom mieste na Majstrovstvách Československa. Spolu so žiakmi vybudoval ľadovú plochu na školskom dvore, kde trávilo voľný čas množstvo hokeja chtivých chlapcov, organizoval letné tábory, lyžiarske kurzy a viedol mnoho športových krúžkov. Svoje vynikajúce organizačné schopnosti plne vložil do práce s mládežou, zanietene pracoval ako spoluorganizátor množstva športových podujatí v meste a vychoval veľa úspešných mladých ľudí.

 

V oblasti KULTÚRA A SPOLOČENSKÝ ŽIVOT

 

Matilde Harantovej

Narodila sa v Humennom a detské roky prežívala v Prešove a v Košiciach. Od svojich 12-tich rokov navštevovala súkromnú baletnú školu u majstra Macharovského. Najúspešnejšie obdobie prežila ako 16 až 18-ročná, keď ju angažovali do baletného súboru Štátneho divadla v Košiciach. Za dva roky účinkovania si najradšej spomína na Spiacu krásavicu, Noc v Benátkach, na balet Z rozprávky do rozprávky, Poľská krv alebo Hlúpy Jano. Jej kariéra skončila kvôli zdravotným problémom v 18-tich rokoch. Do Partizánskeho prišla v roku 1957 za svojim bratom a založila si tu rodinu. V roku 1971 začala učiť balet, ale aj všetky druhy tancov na Základnej umeleckej škole a 22 rokov viedla tanečný odbor až do roku 1993. Medzi jej úspešných žiakov patrí aj Mário Radačovský.
 

Ikovovi Kopáčikovi

Je absolventom Vojenskej hudobnej školy v Roudnici nad Labem a Konzervatória v Brne. Pôsobil vo Vojenskej hudbe Prostějov ako hráč na lesný roh. V rokoch 1969-1970 bol dirigentom Vojenskej hudby v Topoľčanoch. Od septembra 1971 učil v Ľudovej škole umenia v Partizánskom. V rokoch 1978-1995 bol dirigentom Mestského dychového orchestra v Partizánskom. V roku 1992 zriadil Súkromnú základnú umeleckú školu AKORD v Hradišti. Z jeho iniciatívy vznikol Krajský festival dychovej komornej hudby. Je autorom učebníc pre viacero dychových nástrojov, zároveň je autorom viac ako 200 orchestrálnych a komorných skladieb i skladieb pre sólové nástroje. Jeho skladby boli vydané hudobnými vydavateľstvami na Slovensku, v Česku, Maďarsku i v Rakúsku. Venuje sa aj úprave ľudových piesní pre dychové orchestre.
 

Máriovi Radačovskému

Vyštudoval osemročné Tanečné konzervatórium v Bratislave. Na javisku po prvýkrát stál už vo svojich 17 rokoch. Po ukončení štúdia nastúpil do SND, kde bol sólistom. V roku 1992 bol prvý tanečník Národného divadla v Brne. V rokoch 1992 až 1999 bol ako prvý Východoeurópan, členom presláveného súboru Nederlands Dance Theater Jiřího Kyliána. V SND pracoval ako režisér a choreograf viacerých baletných predstavení ako napríklad Warhol, Zmena, Bolero a viac, KY-TIME / Pocta Kyliánovi či Ateliér v štátnom divadle v Košiciach. Je druhým slovenským tanečníkom, ktorému bol udelený titul Principal Dancer. V rokoch 1999  až 2004 účinkoval ako hlavný sólista v súbore Les Grands Ballets Canadiens v Montreale. Tu stvárnil viacero hlavných postáv v baletoch Rómeo a Júlia, Carmen, Gissele, Luskáčik, Labutie jazero, Piková dáma, Dáma s kaméliami a v mnohých iných. V rokoch 2004 – 2006 hosťoval vo Vancouveri a v Royal Winipeg balete. Na pozícii riaditeľa Baletu Slovenského národného divadla pôsobil od októbra 2006 do mája 2010. Od augusta 2011 je umeleckým šéfom Baletu Bratislava. Baletnému umeniu sa venuje na Slovensku a v zahraničí.
 

Mgr. Jozefovi Krasulovi

Vyštudoval kulturológiu na FiF UK v Bratislave a je absolventom trojročného kurzu réžie u profesora Petra Scherhaufera. Divadlu sa venuje už vyše tridsať rokov. Režíroval v Mestskom divadle Zlín, bratislavskom Divadle Aréna, v Prešporskom divadle, v Divadle J. Palárika v Trnave a ďalších. Bol zakladateľom Mestského divadla v Bratislave v Klube Čierny havran. Pred tridsiatimi rokmi spoluzakladal Divadelné združenie Partizánske, amatérsky súbor, ktorý získal uznanie doma aj v zahraničí. Ako herec a režisér sa zúčastnil desiatok festivalov (Japonsko, Mexiko, Veľká Británia, Turecko, Dánsko, Fínsko, Nemecko, Juhoslávia, Švajčiarsko, Holandsko atď.), so súborom vystúpil aj na svetovom Festivale amatérskeho divadla v Monaku. Pôsobí ako lektor réžie na školiteľských podujatiach amatérskeho divadla v Česku aj na Slovensku. Vyučuje herectvo na Súkromnom konzervatóriu D. Kardoša v Topoľčanoch. Žije a tvorí v Bratislave a v Partizánskom. Je prezidentom Slovenského strediska Medzinárodnej asociácie amatérskeho divadla a zakladateľom a spolumajiteľom Galérie Michalský dvor v Bratislave. 
 

V oblasti ŠPORT
 

Stanislavovi Hullovi

Svoj pracovný život zasvätil fabrike - obuvníckemu závodu ZDA Partizánske. Pôsobil vo funkcii riaditeľa pobočky závodu v Ilave, na rôznych riadiacich funkciách a neskôr ako podpredseda odborovej organizácie v ZDA Partizánske. Dve volebné obdobia (1981-1989) bol poslancom Mestského zastupiteľstva a členom Mestskej rady v Partizánskom. Športoví nadšenci ho poznajú hlavne ako dlhoročného a zanieteného futbalového funkcionára. V rokoch 1953-1955 zastával funkciu vedúceho dorastu a v rokoch 1956-1975 funkciu tajomníka futbalového oddielu. Športová verejnosť ho už dve desiatky rokov oceňuje ako angažovaného hádzanárskeho funkcionára.

 

Františkovi Klučiarovi

Znalci futbalu ho zaradili právom medzi našich popredných gólmanov. Za Partizánske chytal v päťdesiatych rokoch. Akým bol brankárom? Predovšetkým rád trénoval. Bol mrštný, chytal efektne i efektívne, neraz zabával divákov. Žal úspechy aj ako tréner. Úspešne viedol v krajskej súťaži rezervu mužov, robil tri roky asistenta trénerovi A-družstva. Trénoval ligový dorast, ktorý v roku 1974 skončil na 3. mieste dorasteneckej ligy - skupina západ. Dojednal družbu s maďarskými futbalistami s Balatónkeresztúrom, s ktorými odohrali veľa priateľských zápasov. Ako senior hrá dlhé roky stolný tenis, v ktorom je tiež úspešný. Zúčastnil sa Majstrovstiev Európy veteránov v stolnom tenise v roku 1999 v Göteborgu.

 

Jozefovi Vavrincovi

Pästiarsky oddiel Iskry Partizánske mal v minulosti veľa vynikajúcich športovcov. Jedným z nich bol aj Jozef Vavrinec. V roku 1959 sa stal majstrom republiky. Na ceste za titulom vyradil aj Bohuslava Němečka, ktorý sa stal neskôr olympijským víťazom. Akým bol boxerom? V ringu tancoval, šermoval päsťami, jemne udieral a získaval bodík za bodíkom. Keď sa v roku 1965 rozlúčil s ringom, zahlásil prestup do kolkárne. Hrával za prvé mužstvo i rezervu, potom trénoval dospelých i dorastencov. Kolky mu učarovali na dlhé roky. Po rokoch ho zaujala aj športová streľba, dotiahol to až do národnej ligy. Vždy ho bavil aj beh. Viac ako pätnásť rokov súťažil v Dukelských pretekoch brannej zdatnosti. Má celú zbierku medailí a titul majstra Slovenska. Je členom Klubu rekreačného behu a 19- krát zabehol trať Bratislava-Devín a Komárom-Komárno.
 

V oblasti ODBOJOVÉ HNUTIE
 

Petrovi Hazuchovi

Do Baťovian prišiel z Liptova ako 20–ročný mladý muž, absolvent obchodnej školy. Zamestnal sa na obchodnom úseku Baťových závodov. V roku 1942 bol odvedený do Slovenskej armády. Počas SNP sa pod Duklou spojila jeho divízia s ruskými partizánmi a v dedinke Kríže padli do zajatia, odkiaľ ich transportovali do Rakúska a podarilo sa mu utiecť. Po oslobodení sa opäť vrátil do fabriky. V ZDA pracoval na rôznych pozíciách, naposledy vo funkcii vedúceho Hospodárskej správy až do odchodu na dôchodok v roku 1982. Pod jeho vedením zaznamenalo ZDA v sociálnej oblasti najväčší rozmach. Bolo vybudovaných 7 materských škôl, Ozdravovňa pre deti a rekreačné zariadenie. Do užívania sa odovzdalo 400 nových bytov. ZDA malo v tom období jeden z najrozvinutejších sociálnych programov v Československu, čo svedčilo o kvalite jeho vedúcich pracovníkov. Od roku 1969 sa aktívne venoval práci vo výbore MO SZPB. Je držiteľom viacerých vyznamenaní a ocenení za účasť v odboji.

 

V oblasti VEREJNÝ ŽIVOT
 

Mgr. Oľge Ševčíkovej, in memoriam

Vyštudovala na Fakulte telovýchovy a športu UK v Bratislave a na Vysokej škole pedagogickej v Nitre. Ako učiteľka pôsobila v malotriednej škole v Šimonovanoch, ale aj v školách vo Veľkých Uherciach, v Klatovej Novej Vsi a v Partizánskom, kde bola zástupkyňa riaditeľa školy. Okrem učiteľskej činnosti sa však venovala deťom aj v mnohých mimoškolských aktivitách. Bola aktívna v početných organizáciách tretieho sektora: Klube kardiakov, Zväze postihnutých civilizačnými chorobami, Lige proti reumatizmu, Občianskom združení Šimonovany, v ktorých bola členkou výborov. Najaktívnejšia však bola v miestnej pobočke Ligy proti rakovine – klube Nezábudka. Od roku 2003 bola jeho predsedníčkou a bola tiež členkou Generálnej rady Ligy proti rakovine SR. Pre tieto aktivity si z rúk manželky prezidenta republiky Silvie Gašparovičovej prevzala v roku 2006 ocenenie Senior roka za mimoriadne aktivity v seniorskom veku a ochotu pomáhať druhým.

Jozefovi Koprdovi

Do Partizánskeho prišiel v roku 1946. Zmaturoval na Vyššej strednej škole v Zlíne a pracoval ako majster v gumárenskej modelárni. Od roku 1967 učil na tunajšej SPŠ odborné predmety, kde pôsobil 37 rokov. V roku 1959 sa zanietil pre astronómiu a získal pre ňu desiatky nadšencov. Z astronomického krúžku, ktorého sa stal predsedom, postupne vznikol okresný astronomický kabinet. Prví priekopníci šírenia poznatkov z astronómie v meste si ešte dnes veľmi dobre pamätajú jeho iniciatívu, zanietenosť pri zakladaní okresného astronomického kabinetu a neskôr aj hvezdárne, ktorej výstavba v tzv. akcii „Z“ trvala 9 rokov. Za roky budovania na jej výstavbe vynaložil nemalé úsilie, od zabezpečovania stavebného materiálu po usmerňovania stavebných prác brigádnikov a študentov. Vznik hvezdárne bol iniciovaný z amatérskej dobrovoľnej činnosti stoviek nadšencov z celého bývalého okresu Topoľčany. Hvezdáreň v Partizánskom je dnes významnou a úspešnou vzdelávacou inštitúciou, ktorou sa nemôžu pochváliť ani veľké krajské mestá.

 

Ing. Milošovi Kotercovi

Kariérny diplomat, od roku 1993 pôsobil v Stálej misii SR pri OSN v New Yorku. Bol zástupcom stáleho predstaviteľa SR pri NATO, charge d´affaires a. i., vedúci misie SR pri NATO. V rokoch 2004 až 2009 bol poslancom Európskeho parlamentu, následne veľvyslanec, stály predstaviteľ SR pri OSN v New Yorku až do apríla 2012, odkedy pôsobí vo funkcii štátneho tajomníka Ministerstva obrany SR. V januári 2012 bol na rok zvolený za predsedu Hospodárskej a sociálnej rady OSN, jedného zo šiestich hlavných orgánov Organizácie spojených národov.
 

Anne Martinekovej

V rokoch 1954-1994 pracovala na rôznych postoch v hospodárskej sfére bývalého š.p. ZDA Partizánske. Do roku 1989 bola tri volebné obdobia poslankyňou MsNV. Vykonávala funkciu predsedníčky komisie pre rómsku problematiku. Aktívne pôsobila vo viacerých spoločenských organizáciách. Je tajomníčkou Mestskej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Partizánskom a podpredsedníčkou oblastného výboru SZPB v Prievidzi. V roku 2009 jej bola za záslužnú prácu v SZPB udelená medaila M.R. Štefánika III. stupňa. Od roku 2008 je predsedníčkou MO Jednoty dôchodcov Partizánske, ktorá ma viac ako tisíc členov a je najväčšou mestskou organizáciou na Slovensku. Je členkou Krajského výboru Jednoty dôchodcov Slovenska v Trenčíne. Za aktívne zapájanie sa do dobrovoľníckej činnosti starších ľudí v meste jej bolo v roku 2009 udelené ocenenie JDS II. stupňa. Zmysluplnými aktivitami motivuje dôchodcov k aktívnemu životu a pri príležitosti 15. výročia vzniku Mestskej organizácie Jednoty dôchodcov Slovenska v Partizánskom jej je udelené Verejné uznanie mesta Partizánske.

 

Ladislavovi Gulikovi

Polygraf, fotograf, kameraman a ilustrátor. Po absolvovaní odboru polygrafia v Bratislave pracoval v Tlačiarňach v Partizánskom. Od roku 1990 sa zúčastňoval na študijných cestách a expedíciách v Európe, Afrike, Latinskej a Južnej Amerike, Ázii, Indonézii a Strednom Východe. Z nich najznámejšie sú: Kráľovstvo Mustang, posledné tajomné kráľovstvo na Nepálsko-Tibetských hraniciach v Himalájach (1992) a dokumentovanie kultúr domorodých kmeňov na Indonézskej časti Novej Guiney (1994 - 2004). Získané cestovateľské poznatky sprostredkoval ako autor známych a úspešných knižných titulov. Od roku 2005 sa venuje filmovaniu života ľudí, ktorí nemajú inú možnosť ako žiť v zamínovaných oblastiach. Precestoval desiatky krajín a zachytáva nebezpečnú, no na druhej strane mimoriadne dôležitú prácu odmíňovacích technikov. Je spoluautorom projektu o ťažkom živote detí vo vojnových a povojnových krajinách Afriky pod názvom Čarovná hračka (kniha a DVD).


 

SPOLU TVORÍME PARTIZÁNSKE

dokumentárno-prezentačný film

Zmena stránkových hodín MsÚ počas prázdnin

Od 1. júla do 31. augusta 2019 budú upravené stránkové hodiny na Mestskom úrade v Partizánskom. V tomto období vybavíte úradné záležitosti v klientskych oddeleniach od 6.30 hod., v pondelok, utorok, štvrtok do 14.00 hod., v stredu do 15.30 hod. a v piatok do 13.00 hod.

dnes je: 18.8.2019

meniny má: Elena, Helena

podrobný kalendár

webygroup
English version
ÚvodÚvodná stránka