Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Verejné ocenenia udelené v roku 2013

Čestné občianstvo mesta Partizánske

Mesto Partizánske udelilo v roku 2013 ocenenie Čestný občan mesta Partizánske:

Prof. Dr. h. c. Ing. arch. VLADIMÍROVI KARFÍKOVI, in memoriam
(* 26. október 1901 - † 6. jún 1996)

Vladimír Karfík bol skvelým česko-slovenským architektom svojej doby i vysokoškolským pedagógom. Bol odborníkom vo viacerých druhoch stavieb, osobitne priemyselných, dopravných, administratívnych a distribučných. Jeho práce charakterizuje vyspelé technické, funkčné a konštrukčné poňatie. Po absolutóriu odišiel na študijný pobyt do Paríža. Prax absolvoval u legendárneho Le Corbusiéra, pre ktorého tiež krátko pracoval ako český stážista. Záverečné a najcennejšie dva roky americkej stáže prežil Karfík u slávneho Franka Lloyda Wrighta, kde sa mohol podieľať na niektorých projektoch. Počas hospodárskej krízy sa Karfík rozhodol pre návrat domov. Priamo v Chicagu mu totiž lukratívnu ponuku poskytol Tomáš Baťa. Jeho pôsobenie v zlínskej Stavebnej a projekčnej kancelárii firmy Baťa (1930 - 1946) predstavuje významnú etapu Karfíkovho tvorivého života. Karfíkove tvorivé schopnosti sa uplatnili pri výstavbe baťovských miest Zlín, Baťovany - Partizánske a Svit. Sú to ukážky funkcionalistickej architektúry, moderného urbanizmu a vtedajšieho prístupu k riešeniu sociálnych problémov baťových robotníkov. V týchto mestách je zdokumentovaná najplodnejšia etapa jeho života v podobe celého Baťovho mesta. Dielom prof. Karfíka je aj projekt kostola v Bratislave – Petržalke (starý kostol). V Partizánskom zanechal nezmazateľnú stopu v podobe farského Kostola Božského Srdca Ježišovho, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou a budovy prvej školy na Námestí SNP. Po 2. svetovej vojne sa stal profesorom a dekanom Fakulty architektúry a pozemného staviteľstva SVŠT v Bratislave. Prof. Karfík bol moderný, racionálne rozmýšľajúci architekt. Bol čestným členom AIA – Amerického inštitútu architektov, nositeľom štátnej ceny, od prezidenta Václava Havla dostal medailu za zásluhy. Bol držiteľom viacerých ďalších i zahraničných vyznamenaní, diplomov, čestných občianstiev miest a pod. Posledné roky svojho života, od roku 1983, prežil v Brne, kde aj 6. 6. 1996 vo veku nedožitých 95 rokov zomrel.

JÁNOVI ZACHAROVI
(* 27. august 1928)

Pästiarsky šport v Baťovanoch sa rodil súčasne so vznikom obuvníckej fabriky. Významný úspech dosiahli pästiari Baťovian v roku 1947. Majstrom Slovenska sa stali borci z Baťovian aj v roku 1948. V tomto roku im patril aj cennejší titul Majstra ČSR. Medzi reprezentantov Slovenska patril aj Ján Zachara, ktorý bol súčasťou pästiarskeho oddielu v Baťovanoch. Ján Zachara sa okrem dvoch štartov na olympijských hrách zúčastnil štyroch majstrovstiev Európy. Prvýkrát vstúpil do ringu na Majstrovstvách Slovenska v roku 1944, kde získal tretie miesto. Pätnásť aktívnych rokov v tomto športe, ďalšie roky ako tréner. Ján Zachara patrí k tým vyvoleným, ktorým sa splnil olympijský sen. Po víťazstve v perovej váhe do 57 kg stál na najvyššom stupni. Pamätníci hovoria, že jeho box bol skutočný šerm päsťami. Víťazil svojou technikou, často privádzal súperov do zúfalstva. Ján Zachara bol poctený organizáciou UNESCO titulom Rytier fair play. Momentálne žije v Novej Dubnici.

 


 

Verejné uznanie mesta Partizánske

Mesto Partizánske udelilo v roku 2013 ocenenie Verejné uznanie mesta Partizánske: 

 

v oblasti ŠKOLSTVO

Mgr. Vladislavovi Bančákovi

V roku 1964 ukončil štúdium na Pedagogickom inštitúte v Nitre. V období rokov 1965 – 1970 bol aktívnym športovcom, hrával basketbal za mesto Partizánske. Vykonával funkciu riaditeľa na Základnej škole R. Jašíka (1978-1986), neskôr riaditeľa ZŠ na sídlisku Šípok (1989-1992), dva roky ako zástupca riaditeľa. Organizoval športové podujatia a súťaže a zúčastňoval sa rôznych športových súťaží so žiakmi škôl. Je držiteľom odznaku Československej telovýchovy. V rokoch 1994 – 2004 pôsobil v štátnej správe ako vedúci oddelenia riadenia na Školskej správe v Topoľčanoch a vedúci odboru školstva Okresného úradu v Partizánskom. Je predsedom regionálnej organizácie JDS a členom predsedníctva Krajskej organizácie JDS v Trenčíne. Usmerňuje činnosť predsedov jednotlivých organizácií v rámci regiónu. Aktívne sa podieľa na organizovaní podujatia Jeseň je dar. Je držiteľom vyznamenania III. stupňa za dobrovoľnícku činnosť, ktoré mu udelili v roku 2012.

PaedDr. Rudolfovi Ivanovičovi

Vyštudoval Pedagogickú fakultu v Nitre. V školských službách pracoval od roku 1973, 18 rokov na pozícii učiteľa, 7 rokov bol výchovný poradca, 6 rokov zástupca riaditeľa školy a 9 rokov vo funkcii riaditeľa školy v Základnej škole Rudolfa Jašíka v Partizánskom. Pod jeho vedením organizuje Základná škola Rudolfa Jašíka každoročne významné športové podujatie (pravdepodobne najstaršie atletické preteky žiakov na Slovensku) Memoriál Rudolfa Jašíka. Spolupracuje pri organizovaní podujatí ako je Športová olympiáda materských škôl, Športová olympiáda dôchodcov, Beh oslobodenia mesta, celoslovenskej kampane Na kolesách proti rakovine i celoslovenskej športovej súťaže reedukačných centier. Šesť rokov viedol na škole Detský folklórny súbor Obuvníček a už 28 rokov vedie Kurzy spoločenského tanca a spoločenského správania ukončené Venčekom na školách nielen v okrese Partizánske, ale i v iných okresoch. Dlhé roky patril k oporám volejbalového družstva učiteľov okresov Topoľčany a Partizánske. Vo voľnom čase sa venuje účinkovaniu vo Folklórnom súbore Jánošík senior.

 

v oblasti KULTÚRA A SPOLOČENSKÝ ŽIVOT

 

Jozefovi Jelenákovi

Absolvoval štúdium výtvarnej výchovy na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Nitre. V roku 1969 prišiel do Základnej školy vo Veľkých Bieliciach. Od roku 1972 prestúpil ako zástupca riaditeľa do Základnej školy na Obuvníckej ulici v Partizánskom, dnes ZŠ Rudolfa Jašíka. V tomto období začal externe vyučovať aj v ZUŠ, kde neskôr pôsobil na poste riaditeľa. Za jeho pôsobenia v tejto funkcii prešli obidve budovy ZUŠ veľkou rekonštrukciou, vrátane plynofikácie. Ako pedagóg sa s láskou venoval deťom. Za svojho pedagogického pôsobenia vychoval množstvo vynikajúcich umelcov, dnes akademických maliarov. Viac ako dve desiatky rokov spolupracuje s Regionálnym kultúrnym centrom v Prievidzi, kde sa venuje dospelým talentom v Klube neprofesionálnych výtvarníkov. Aj jeho pričinením vznikla v Dome kultúry výstavná sieň, v ktorej mestská umelecká agentúra pravidelne prezentuje umenie. Zo svojej výtvarnej zbierky daroval 21 obrazov pre 5 základných škôl a 2 základné umelecké školy v meste. Jozef Jelenák je členom Združenia Výtvarných umelcov západného Slovenska. Jeho dielo je zastúpené v zbierkach Nitrianskej galérie, Galérie mesta Bratislavy, Galérie Jozefa Koniarka v Trnave, Podunajského múzea v Dunajskej Strede, Galérie Dobrá víla v Bojniciach, ale i v súkromných zbierkach na Slovensku, v Českej republike, v Nemecku, v Maďarsku, v USA a v Rakúsku.

 


Mgr. Helene Filipovej

V Partizánskom prežila celý svoj život. Po maturite pokračovala v štúdiu na Pedagogickej fakulte UK Bratislava. Ako učiteľka odučila 22 rokov v rodnom meste. Učila na základnej škole a odbornej škole pre pracujúcich. Dve desiatky rokov bola členkou Spevokolu učiteľov Topoľčianskeho okresu. Konferovala koncerty pre mládež i dospelých. Vyše 40 rokov sa venuje deťom s poruchami reči ako logopedická asistentka. 21 rokov pôsobila v Múzeu A.S. Puškina v Brodzanoch, z toho 16 rokov vo funkcii jeho riaditeľky. Často sprevádzala domácich a zahraničných hostí, ktorým približovala históriu mesta, obce, múzea i celého regiónu. Poskytuje študentom odbornú pomoc pri písaní maturitných, bakalárskych, či magisterských prác. Je spoluautorkou relácie Zvony nad krajinou. Ako poslankyňa mestského zastupiteľstva pôsobila v Zbore pre občianske záležitosti a zúčastňovala sa obradov.

 

Helene Králikovej

Ako absolventka ekonómie, nastúpila v roku 1967 do ZDA ako účtovníčka. Štyri desaťročia bola redaktorkou podnikových novín Úderník, neskôr regionálnych novín Tempo, ktoré začali písať svoju históriu v Partizánskom, bývalých Baťovanoch v roku 1939. Vynikajúca manažérka – šéfredaktorka, zásluhou ktorej sa podnikové noviny Úderník stali významným regionálnym periodikom. V 90-tych rokoch pri rozpade obuvníckeho kolosu jej pričinením vzniklo Vydavateľstvo Tempo a pokračovalo vo vydávaní novín na občianskom základe. Vo funkcii šéfredaktorky stála pred siedmimi rokmi pri zrode vysielania mestskej televízie – ďalšieho významného informačného zdroja. Helena Králiková bola aktívna vo viacerých spoločenských organizáciách, okrem iných ako funkcionárka Slovenského syndikátu novinárov a v sedemdesiatych rokoch ako poslankyňa mestského zastupiteľstva.

 

v oblasti ŠPORT

 

Jánovi Geletovi

Bol členom futbalového olympijského výberu, ktorý získal na olympiáde v Tokiu roku 1964 striebornú medailu. V československej reprezentácii odohral 19 zápasov a dal 2 góly. Začínal v Iskre Partizánske, ale vrchol svojej kariéry prežil v Dukle Praha, za ktorú odohral 283 zápasov a dal 27 gólov. Získal s ňou 2 tituly Majstra Československa a trikrát vyhral Československý pohár. V roku 1967 sa s Duklou prebojoval do semifinále Pohárov majstrov a v tom istom roku sa stal víťazom ankety Futbalista roka. V roku 1964 bol nominovaný za „výber“ Európy proti Škandinávii (nenastúpil). Žije v Prahe.
 

Augustínovi Kadnárovi

Pochádza z Vysokej pri Morave a do Partizánskeho prišiel v roku 1957, kedy ho oslovilo vtedajšie vedenie Futbalového oddielu Iskra Partizánske. Napriek ponuke z prvoligovej Trnavy si vybral Iskru a toto svoje rozhodnutie nikdy neoľutoval. Spolu so svojimi spoluhráčmi patril do tímu (Jokl, Gális, Adamík... ), ktorý v tomto období vybojoval pre Partizánske postup do vyššej súťaže, divízie slovenskej futbalovej ligy. Vďaka svojmu zodpovednému prístupu k športu a výborným výkonom na poste pravého krídla, sa stal viacnásobným víťazom ankety Športovec Partizánskeho. V roku 1962 v nej porazil aj slávneho Karola Jokla, s ktorým v tejto sezóne hrával spoločne v jednom útoku. Patril k výborným reprezentantom mesta vo futbale. Po ukončení hráčskej kariéry sa dal na trénerskú dráhu, keď najskôr viedol B-skupinu seniorov Iskry Partizánske. V sezóne 1969 sa pod jeho vedením Iskra Partizánske prebojovala do tretej najvýznamnejšej súťaže tej doby – I. Slovenskej národnej ligy. Neskôr trénoval seniorské družstvá viacerých obcí dnešného okresu Partizánske (Kolačno, Veľké Uherce, Bošany, Krásno atď. ), vrátane tímu Tempo Partizánske počas jeho účinkovania v II. Slovenskej národnej lige. Svojim cieľavedomým a zodpovedným prístupom bol vždy ako hráč aj ako tréner vzorom pre športovcov futbalistov, ktorý pod jeho vedením dosahovali úspechy.


Františkovi Popluhárovi

Do Partizánskeho prišiel v roku 1949 a od roku 1957 pracoval v SOU Partizánske, najskôr ako inštruktor telesnej výchovy a neskôr ako učiteľ telesnej a brannej výchovy. V roku 1953 vyštudoval Tyršov ústav telesnej výchovy a športu v Prahe a v rokoch 1965 až 1970 Pedagogickú fakultu v Nitre. Bol zakladateľom hádzanej v Partizánskom a výrazne sa pričinil o jej rozvoj, ako i o rozvoj basketbalu a ľahkej atletiky v našom meste. Zúčastňoval sa so žiakmi súťaží v rámci mesta, okresu, kraja a republiky a tiež organizoval rôzne športové akcie. Trénoval basketbalové družstvo junioriek TJ Iskra, s ktorými získal 2. a 3. miesto v rámci SR a bol tiež trénerom ľahko atletického družstva junioriek. Pôsobil 13 rokov ako tréner hádzanárskeho družstva žien TJ Iskra a sezónu 1974/75 hral s nimi aj v 1. Československej lige. Bol tiež trénerom junioriek Československa v hádzanej.
Po ukončení trénerskej činnosti pracoval vo viacerých funkciách. Bol členom trénersko-metodickej komisie Československého zväzu v hádzanej, členom centrálneho výboru TJ Iskra a dlhoročným vedúcim Tréningového strediska mládeže hádzanej v Partizánskom. Za svoju prácu, ktorú vykonával so zanietením a láskou, získal aj rôzne verejné uznania ako Vzorný učiteľ, Čestný odznak Československého zväzu telesnej výchovy za zásluhy a rozvoj hádzanej na Slovensku, Medailu za podiel pri rozvoji mesta 1989 a Plaketu pri príležitosti 50. výročia telesnej výchovy v Partizánskom. Počas svojej práce svoje vynikajúce pedagogické , trénerské a organizačné schopnosti plne vložil do práce najmä s mládežou. Zanietene pracoval ako učiteľ, tréner a spoluorganizátor množstva športových podujatí v meste a vychoval veľa úspešných mladých ľudí.

 

Ing. Jánovi Šurganovi

Od roku 1990 sa podieľal sa na rozvoji mládežníckej hádzanej v HK Slávia Partizánske. Medzi mládežou inicioval mini-hádzanú (na námestí). Od roku 2005 bol prezidentom OZ HK Slávia, dnes HK Danlog. Zabezpečoval celý chod klubu, od žiackych súťaží až po kategóriu dospelých. Zastával funkciu člena Správnej rady Slovenského zväzu hádzanej. Jeho úsilie, zanietenosť, vytrvalosť a nemalé finančné prostriedky na podporu hádzanej v našom meste sú nesporné a aj vďaka jeho pomoci a obetavosti zostáva hádzaná obľúbeným športom v Partizánskom, ktoré sa môže pochváliť úspechmi na národnej aj medzinárodnej úrovni.


v oblasti HOSPODÁRSKY A VEREJNÝ ŽIVOT

 

Ing. Rudolfovi Gašparíkovi

Do bývalých Baťovian prišiel v roku 1942, kde sa vyučil za strojného obuvníka. Po absolvovaní učilišťa pracoval pri výrobe obuvi a postupne prechádzal na rôzne pracovné zaradenia, zastával funkciu plánovača a vedúceho oddelenia materiálno-technického zabezpečenia. Pracoval na rôznych hospodárskych funkciách. V rokoch 1976 – 1987 bol riaditeľom podniku ZDA Partizánske. Počas jeho pôsobenia zaznamenala fabrika a mesto najväčší hospodársky rast, v rámci Slovenska bolo vybudovaných viacero pobočných závodov ZDA. V roku 1987 bolo zamestnaných v ZDA takmer 17-tisíc zamestnancov. V sociálnej oblasti bola zaznamenaná veľká starostlivosť o pracujúcich. V zariadeniach predškolského veku mal podnik ZDA 960 miest. Vybudovali sa rekreačné a stravovacie zariadenia pre pracovníkov závodov. Vystavalo sa 1681 podnikových a stabilizačných bytov v rámci ZDA, z toho 1200 v Partizánskom. Z titulu svojej funkcie úzko spolupracoval s vedením mesta pri podporovaní aktivít v oblasti športu a kultúry v meste. Je držiteľom viacerých vyznamenaní a ocenení. Jeho pracovná aktivita bola ocenená najvyšším štátnym vyznamenaním – je nositeľom Radu práce.

 


Jørgenovi O. M. Laursenovi

Od roku 2007 pôsobí ako generálny riaditeľ výrobného závodu spoločnosti VELUX A/S v Partizánskom. Jørgen Laursen od počiatku vstupu spoločnosti PBC SK do regiónu Partizánske vytvoril svojou proaktívnou komunikáciou so zástupcami mesta a snahou o hľadanie spoločných záujmov, trvalú aktívnu spoluprácu s mestom Partizánske. Spolupráca sa realizuje v niekoľkých rovinách:

  • Sociálna oblasť: priame finančné príspevky získali zariadenie sociálnych služieb Domov n.o. Partizánske a Denné centrum Frézia Partizánske, n.o., Hokejový klub Iskra Partizánske a ZŠ na ul. Športovcov v Partizánskom
  • Spolupráca so školami: výrobný závod otvoril dvere pre žiakov základných a stredných škôl v meste, doposiaľ brány závodu prekročilo109 žiakov a študentov
  • Dobrovoľníctvo pre mesto: zamestnanci závodu sa zapojili ako dobrovoľníci do aktivity Naše mesto, ktorú mesto organizovalo v roku 2013 po druhýkrát, celkovo pomáhalo 50 dobrovoľníkov.
  • Skrášlenie mesta: mesto Partizánske pri príležitosti 75. výročia založenia mesta získalo finančný dar v sume 3200 € na zakúpenie 12 lavičiek do parku J.A. Baťu.

Bol to práve pán Jørgen O. M. Laursen, ktorý otvoril dvere mestu Partizánske v Nadácii VELUX a výrazne pomohol vedeniu mesta získať finančný príspevok na projekt z Nadácie VELUX. Bol koučom a poradcom, výrazne sa osobne angažoval, aby Správna rada nadácie rozhodla o dare v hodnote 800-tisíc € na rekonštrukciu športového areálu Základnej školy R. Kaufmana v Partizánskom.

 


Pavlovi Oršulovi

Ľudovú školu a meštiansku školu navštevoval v Novákoch a v Prievidzi. V roku 1939 nastúpil pracovať na stavebné oddelenie firmy Baťa za stavbyvedúceho. Pre svoju prácu bol zanietený a firma Baťa ho navrhla na absolvovanie odbornej stáže v Kanade, aby získal nové skúsenosti. Jeho plány odísť do zahraničia však zmaril nastúp na 30-mesačnú vojenskú službu. Počas svojej práce vo firme sa podieľal na prácach pri výstavbe slobodární na námestí, spoločenského domu, slobodární na Jesenského ulici, dvojdomov a štvordomov na Moyzesovej ulici, kde dnes aj žije. Vo fabrike pracoval do roku 1958. Po odčlenení stavebného oddelenia zo ZDA bol projektantom v Stavoprojekte Nitra, ďalšou zastávkou bol Priemstav Prievidza. Jeho ďalším pôsobiskom boli Chemické závody Nováky, kde pracoval v odbore projektant až do odchodu na dôchodok. V dôchodkovom veku vypomáhal 7 rokov na odbore výstavby MsNV v Partizánskom, pretože dôkladne poznal túto oblasť z pôsobenia vo fabrike (stavebný dozor, odborné práce stavebného charakteru a pod). Za jeho éry sa zameriavali nové chodníky, dozoroval výstavbu budovy ZUŠ, hvezdárne a cesty na Salaš.
 

 

Albertovi Panákovi

85-ročný jubilant sa vyučil za predavača a po získaní výučného listu pracoval v OD Baťa v Baťovanoch. V roku 1963 sa stal riaditeľom rozostavaného OD Mladosť v Partizánskom, dohliadal na jeho dostavbu a pripravil organizáciu predaja s uplatnením najnovších foriem predaja (samoobsluha, voľné výbery) ako prvý v ČSR. Podieľal sa na vytvorení učňovského strediska pre budúce predavačky a pokladníčky rozširujúcej sa siete OD na Slovensku. Po otvorení OD PRIOR Partizánske sa stal v roku 1964 jeho riaditeľom. V roku 1968 bol Prior Partizánske ocenený čestným titulom Najlepší OD v ČSR. Počas pôsobenia vo funkcii riaditeľa sa riadil baťovským heslom: Náš zákazník, náš pán. Najmodernejšie poznatky riadenia a odbornú kvalifikáciu si zvyšoval viacerými študijnými pobytmi v zahraničí. Za organizačnú prácu pri rozširovaní obchodnej siete obchodných domov v rámci SR, zvyšovanie úrovne výchovy obchodníckeho dorastu a budovanie rekreačných zariadení pre zamestnancov obchodných domov v rámci SR bol viackrát ocenený vysokými rezortnými vyznamenaniami. Rozsah pracovných úloh v spojitosti s výstavbou najväčšieho OD PRIOR v Nitre ho prinútil v roku 1970 k trvalému odchodu z milovaného Partizánskeho. V Nitre pokračoval v náročnej práci už ako riaditeľ podniku Obchodných domov Prior. Albert Panák v mladosti patril aj k výborným športovcom, futbalistom. Hrávať začal v Žabokrekoch nad Nitrou, pokračoval v rodných Veľkých Bieliciach a Baťovanoch – v Partizánskom. Po ukončení aktívnej činnosti a presťahovaní do Nitry sa postupne stal prvým mužom - funkcionárom nitrianskeho futbalu v období postupu AC Nitra do I. ligy a triumfu v Európskom Interpohári. Rozhodujúcou mierou sa podpísal, podobne ako v Partizánskom, pod výstavbu krytej tribúny.
 

 

Ing. Jozefovi Turčányimu

Vyštudoval Priemyselnú školu chemickú v Banskej Štiavnici. Po jej skončení pracoval v ZDA Partizánske ako chemik, neskôr výskumný pracovník. Popri zamestnaní pokračoval v štúdiu na Technologickej fakulte VUT v Gottwaldove, terajšom Zlíne. V zamestnaní na seba upozornil najmä v novo sa koncipujúcom odbore polyuretánovej chémie. Bol spoluautorom analytických metód kontroly, formulácie vlastných receptúr výroby polyuretánových podošiev a neskôr jednu z najproduktívnejších technológií priameho napeňovania polyuretánových podošiev na zvršok. Za mnohé úspešne zrealizované úlohy technického rozvoja mu bolo udelených niekoľko autorských ocenení a titul Zaslúžilý vynálezca. Ako skúsený odborník bol povolaný do funkcie technického námestníka ZDA Partizánske. Z tohto postu neúnavne presadzoval najmä nové technologické riešenia a nákup špičkovej obuvníckej a strojárenskej techniky. Po zmene spoločenského zriadenia v roku 1992 založil v Partizánskom s tromi ďalšími odborníkmi v spolupráci s talianskou firmou RICO – SPORT firmu RIALTO, ktorá je doteraz najväčším výrobcom obuvi na Slovensku.

 


Magdaléne Zuzulovej

Matičiarka celým telom a dušou. Zapálená pre prácu, spravodlivosť a pomoc druhým. Elán, húževnatosť a vytrvalosť jej nikdy nechýbala ani v jej pokročilom veku. Desať rokov bola predsedníčkou Miestneho odboru Matice slovenskej v Partizánskom. Dlhé roky pracovala v ženských organizáciách – organizovala stretnutia Klubu Slovenky v Partizánskom. Patrila medzi zakladajúcich členov Jednoty dôchodcov Slovenska v Partizánskom. Pravidelne sa zúčastňovala matičiarskych stretnutí pri rôznych výročiach, kde poetickým slovom obohatila každé podujatie. Nezabudnuteľné sú jej pravidelné návštevy na Bradle spojené s recitáciou. Organizovala rekreačné pobyty SOREA v Tatrách pre dôchodcov z mesta a okolia.

 

 


 

SPOLU TVORÍME PARTIZÁNSKE

dokumentárno-prezentačný film

POZVÁNKA na zasadnutie Mestského zastupiteľstva v Partizánskom

Primátor mesta Partizánske Jozef Božik vás pozýva na 7. riadne zasadnutie Mestského zastupiteľstva v Partizánskom, ktoré sa uskutoční v utorok 22. októbra 2019 o 13.00 hod. vo veľkej zasadačke Mestského úradu v Partizánskom.

Celoplošná deratizácia

V dňoch 1. až 31. októbra 2019 sa na území mesta uskutoční povinná celoplošná deratizácia

dnes je: 19.10.2019

meniny má: Kristián

podrobný kalendár

webygroup
English version
ÚvodÚvodná stránka