Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Verejné ocenenia udelené v roku 2018

Mesto Partizánske udelilo v roku 2018 ocenenie Čestný občan mesta Partizánske:

 

Mons. ThLic. Vladimírovi Farkašovi

za celoživotný prínos v oblasti duchovnej a pastierskej činnosti a rozvoj hodnotovej orientácie občianskej spoločnosti, s akcentom kladeným na morálny rozmer života jednotlivca i rodiny v čase spoločenskej i ekonomickej transformácie

Vladimír Farkaš sa narodil v Snine. Po vysviacke za kňaza v roku 1984 v Banskej Bystrici sa usiloval byť pre veriacich živým obrazom a sprítomnením Dobrého pastiera najprv ako kaplán postupne vo farnostiach Martin, Hriňová a Detva, od roku 1988 ako správca Kostola Najsvätejšej Trojice v Prievidzi. V roku 1990 prichádza na 14 rokov spájať pastoračnú starostlivosť, otcovskú zodpovednosť a otvorený záujem o spoločenské dianie do Partizánskeho ako správca farnosti a dekan. Súčasne v rokoch 1993 – 2002 pôsobil ako člen zboru konzultantov, v roku 1994 ako správca fary excurrendo Kamenec pod Vtáčnikom, v roku 1995 ako administrátor farnosti Horná Ves, ako zvolený člen diecéznej kňazskej rady, v rokoch 1996 – 1999 redaktor diecézneho časopisu, prednášajúci fundamentálnu teológiu na teologickom inštitúte v Badíne, cenzor knižných zväzkov. V rokoch 1998 – 1999 pôsobil ako generálny vikár Biskupského úradu Banská Bystrica, od roku 2003 a po odchode z Partizánskeho do roku 2013 ako riaditeľ Biskupského úradu Banská Bystrica, člen ekonomickej rady, kancelár diecéznej kúrie, člen diecéznej kňazskej rady, od roku 2004 kaplán Jeho svätosti. Po pôsobení v Banskej Bystrici sa na vlastnú žiadosť vracia 1.7.2013 do Partizánskeho ako farár farnosti Partizánske – Mesto. Vladimír Farkaš vždy bol a je priamy, jednoduchý, otvorený, rozvážny i odvážny pri formovaní duchovného povedomia, či už počas transformácie našej spoločnosti v 90. rokoch minulého storočia, pri budovaní farnosti Partizánske – Šípok s jej kostolom a Pastoračným centrom a v neposlednom rade aj Cirkevnej základnej školy Jána Krstiteľa v našom meste.


 

Mesto Partizánske udelilo v roku 2018 ocenenie Verejné uznanie mesta Partizánske: 

 

Ing. Vladimírovi Masárovi

za celoživotný prínos pri formovaní a rozvoji hospodárskeho života a pri kreovaní jednej z najdôležitejších inštitúcii – Národnej banky Slovenska, ako aj za tvorbu novej meny – Slovenskej koruny

Rodák z Partizánskeho pracuje v bankovom a verejnom sektore viac ako tridsať rokov. Vyštudoval odbor financie na Národohospodárskej fakulte VŠE Bratislava a začal pracovať v Štátnej banke československej v Bratislave. Potom pracoval ako manažér pre operácie s aktívami v prvej súkromnej banke so zahraničnou účasťou pôsobiacej na Slovensku (Tatrabanka, a. s., Bratislava) a neskôr ako námestník riaditeľa najväčšej slovenskej komerčnej banky (Všeobecná úverová banka, a. s.). V roku 1992 bol vládnym splnomocnencom a predsedom Prípravného výboru pre založenie Národnej banky Slovenska a založenie Národnej poisťovne SR. Viedol slovenskú delegáciu pri rokovaniach o vstupe do GATT, Medzinárodného menového fondu (MMF) a Svetovej banky (SB). Od júla 1993 do júla 1999 vykonával funkciu guvernéra Národnej banky Slovenska. Pod jeho vedením dosiahla centrálna banka vysokú kredibilitu na domácom aj zahraničnom trhu. Vladimír Masár je od roku 2000 prezidentom slovenskej kancelárie spoločnosti Deloitte. Iniciuje rozvoj vzťahov s odborníkmi, ktorí poskytujú prvotriedne poradenské služby v oblastiach strategického podnikového manažmentu, auditu, daňového a finančného poradenstva mnohým významným spoločnostiam, rýchle sa rozvíjajúcim firmám a verejným inštitúciám.

Mgr. Jánovi Hudokovi

za dlhoročné publicistické pôsobenie na celoslovenskej úrovni vo verejnoprávnych médiách a popularizáciu športu

Narodil sa v Partizánskom a po skončení gymnázia odišiel študovať na Fakultu telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave učiteľský smer so zameraním na zemepis a telesnú výchovu. Práve šport, ktorý mu bol veľmi blízky, ho sprevádza celý život. Verejnosť ho pozná ako sympatického redaktora športového spravodajstva RTVS. Do Slovenskej televízie nastúpil už v roku 1991 ako brigádnik, kde popri štúdiu na vysokej škole pracoval ako rekvizitár. Neskôr, po ukončení vysokej školy, nastúpil do interného pomeru a pracoval na mnohých televíznych inscenáciách. Popri tom začal externe pracovať pre redakciu športu, postupne nastúpil do pozície redaktora, kde pracuje nepretržite dodnes. Prvé ranné správy moderoval v roku 1996. V roku 2004 sa zúčastnil  Olympijských hier v Aténach a odvtedy nevynechal žiadne, vrátane zimných. V jeho moderátorskom repertoári nechýbajú ani majstrovstvá sveta v hokeji, či slávne tenisové turnaje Wimbledon. Voľný čas rád trávi so svojou rodinou a pravidelne sa vracia do rodného Partizánskeho.

Vladimírovi Kunovi, in memoriam

za rozvoj duchovno-pastierskej služby, za záchranu ľudských životov v čase II. svetovej vojny a za výrazne pôsobenie v protifašistickom odboji na Slovensku

Narodil sa v roku 1904 v Liptovskom Mikuláši. Po ukončení štúdia na vysokej evanjelickej teologickej škole pôsobil ako farár v Liptovskom Jáne a v Liptovskom Mikuláši. Aktívne rozvíjal duchovno - pastiersku službu. Bol nielen farárom, ale i zakladateľom materskej školy, farárom v nemocnici a správcom mikulášskeho sirotinca, kde našlo útočisko viac ako 400 sirôt. Počas II. svetovej vojny ukrýval a pred smrťou v koncentračnom tábore zachránil 26 židovských detí. Mnohým deťom sprostredkoval útočisko v evanjelických rodinách, i keď vedel, že mu v tom čase za to hrozila smrť. Štát Izrael ho za záchranu židovských detí v roku 1972 vyznamenal radom Spravodlivý medzi národmi. V ťažkých povojnových rokoch sa pričinil o obnovu vojnou zničených cirkevných budov a kostolov. V 50. rokoch minulého storočia bol z politických dôvodov rýchlo a nekompromisne preložený na kňazskú stanicu do Partizánskeho. Práve tu, v skromných pomeroch, naďalej rozvíjal poslanie duchovného pastiera.

MUDr. Pavlovi Gahírovi

za významný prínos na rozvoji traumatológie a rozširovaní spektra traumatologických operácií

Narodil sa vo Veľkých Ripňanoch. Štúdium na Lekárskej fakulte Univerzity J. E. Purkyňe v Brne absolvoval v roku 1967. Po ukončení základnej vojenskej služby nastúpil v roku 1968 do zamestnania ako sekundárny lekár chirurgického oddelenia v Partizánskom. Pracoval na chirurgickom oddelení, v ambulancii a súčasne vykonával aj funkciu celoústavného anesteziológa. Počas jeho pôsobenia sa začala oficiálne rozvíjať traumatológia. Bol prvým atestovaným traumatológom. V roku 1989 bol menovaný do funkcie ordinára pre traumatológiu pri chirurgickom oddelení nemocnice. Významným spôsobom sa podieľal na rozvoji traumatológie a rozširovaní repertoáru traumatologických operácií. Na chirurgickom oddelení zaviedol operačnú artroskopiu. V roku 2000 bol menovaný do funkcie zástupcu primára. Vyznačoval sa veľmi dobrým pozorovacím talentom a podieľal sa na odchovaní mnohých lekárov.

Mgr. Sergejovi Talárovi, in memoriam

za osobitný a celoživotný prínos k rozvoju kultúry a za reprezentáciu mesta Partizánske doma aj v zahraničí  

„Všetko sa to začalo v roku 1979. Z akejsi zvedavosti, po niekoľkoročnom účinkovaní v divadelnom súbore MJF pri Gymnáziu v Partizánskom som sa rozhodol založiť tanečnú skupinu a skúsiť si sám pre seba, či na to mám,“ napísal o svojich začiatkoch Sergej Talár. Tak vznikla tanečná skupina Modans, jeden z jeho mnohých projektov. Sergej spojil celý svoj život s tým, čo najviac miloval. S umením vo všetkých jeho podobách. Mnoho životných príbehov je spojených práve s jeho menom. Divadlo, tanec, spev, scenár, réžia, moderovanie. Začínal ako dramaturg ZK ROH v roku 1988. Počas pôsobenia v kultúre vyšli z jeho rúk desiatky scenárov, podľa ktorých sa realizovali mnohé programy. Tanečná skupina Modans dosahovala pravidelne najvyššie umiestnenia v súťažiach na Slovensku a prezentovala sa úspešne aj v zahraničí. Pod jeho taktovkou sa odohrávalo posledných viac ako desať ročníkov festivalu začínajúcich spevákov populárnej piesne Zlatá črievička Slovakia Fest. K choreografiám a dramaturgii pribudla tvorba a spracovanie počítačovej grafiky. Venoval sa jej s rovnakým zápalom a nadšením ako tancu, či kreovaniu dramaturgie programov. Nezmazateľne sa zapísal do kroniky života mesta, spojený s kultúrnym a tiež spoločenským životom.

Ing. Vladimírovi Karáskovi

za prínos pri rozvoji a budovaní Závodov 29. augusta ako pokračovateľa bývalých Baťových závodov

Je absolventom Slovenskej vysokej školy technickej, odbor pozemné stavby a postgraduálne študoval ekonómiu. Svoje pracovné pôsobenie začal v ZDA Partizánske. Z pozície projektanta pozemných stavieb postúpil do funkcie vedúceho oddelenia prípravy investícií. V tomto období zaznamenali ZDA najväčší rozmach v rámci rozvoja obuvníckeho priemyslu na Slovensku. V Partizánskom išlo o výstavbu  budov odlievanej a vstrekolisovanej obuvi a lisovne, budovu polotovarov, výstavbu strojárenskej haly, tepláreň II., administratívnu budovu, výstavbu autobusovej stanice, podchodu, výstavbu 1100 bytov v Partizánskom a množstvo drobných stavebných akcií. V rokoch 1980 až 1981 vykonával funkciu riaditeľa opravárenského závodu. Zo ZDA bol v rokoch 1981 až 1990 uvoľnený do funkcie predsedu Mestského národného výboru Partizánske. Počas jeho pôsobenia sa aj mesto investične rozvíjalo. Vladimír Karásek je veľmi činorodý aj na zaslúženom odpočinku. Od roku 1991 až do teraz vykonáva činnosť súdneho znalca, odbor pozemné stavby a oceňovanie nehnuteľností v odbore stavebníctvo.

PaedDr. Tiborovi Csollárovi

za dlhoročnú a obetavú prácu v oblasti športu, vzdelávania a občianskej angažovanosti

Rodák z Partizánskeho sa od mladosti venoval športu, súťažne najmä ľahkej atletike a hádzanej, v ktorej reprezentoval mesto do roku 1980. Logickým vyústením tohto jeho zamerania bolo, že po maturite absolvoval Fakultu telesnej výchovy a športu UK v Bratislave. V roku 1976 nastúpil na Gymnázium v Partizánskom, kde strávil celý svoj pracovný život, 38 rokov v pozícii učiteľa, zástupcu riaditeľa a od roku 2004 riaditeľa školy. Popri svojom zamestnaní, v ktorom nemal žiadne úľavy, sa od roku 1981 venoval ženskej hádzanej v Iskre Partizánske ako tréner dorasteniek a od roku 1991 ako tréner žien. V súťažnom ročníku 1991/1992 postúpilo družstvo vtedy už Tempa Partizánske pod jeho vedením do finále a v nasledujúcom roku do štvrťfinále pohára IHF, druhej najvýznamnejšej európskej pohárovej súťaže. Okrem tohto najvýznamnejšieho úspechu získalo družstvo žien pod jeho vedením medailové umiestnenia v československej a slovenskej lige a dorastenky viacero majstrovských titulov. Trénerskej práci sa venoval až do roku 2016. Spolu s ďalšími trénermi sa podieľal na výchove a príprave približne dvadsiatky reprezentantiek Slovenska. Túto prácu vykonával väčšinou bez nároku na finančnú odmenu. Tibor Csollár bol aktívny aj v spoločenskom a verejnom živote. Od roku 1994 do roku 2014 bol päť volebných období poslancom mestského zastupiteľstva v Partizánskom, v ktorom viedol komisie zaoberajúce sa problematikou školstva a športu.

Renáte Andrejovej, DiS.art. 

za dlhoročný prínos v oblasti kultúrneho, umeleckého a spoločenského života

Osobnosť, ktorá spojila svoj život s umením, hudbou a hlavne deťmi, jej žiakmi. Narodila sa v učiteľskej rodine a po ukončení štúdia na Štátnom konzervatóriu v Bratislave aj ona pokračovala v učiteľskom poslaní v Základnej umeleckej škole Brezno. Neskôr sa vrátila do Partizánskeho, kde v základnej umeleckej škole učí hru na klavíri a vychovala niekoľko skvelých umelcov, napr. Juraj Tomka, Jakub Gubka... Svojím nevšedným, priateľským prístupom vie vzbudiť nadšenie i u svojich súčasných študentov, ktorí milujú jej hodiny. Obdivuhodné je taktiež jej pôsobenie vo funkcii riaditeľky školy už 23 rokov. Pod jej taktovkou sa škola rozvíja nielen čo do počtu žiakov, ale aj kvalitatívne. Žiaci úspešne prezentujú svoje umenie na celoslovenských súťažiach, aj v zahraničí. Renáta Andrejová zrealizovala slávnostné koncerty a vystúpenia vo Švajčiarsku, v Grécku, v Taliansku nadviazala spoluprácu so speváckym zborom Coro Monte Galeto. Je držiteľkou ocenenia Najlepší pedagóg Trenčianskeho kraja a ocenenia od Hornonitrianskeho osvetového strediska Za kultúrny počin roka.

Ing. Jozefovi Mokrému

za dlhoročné odborné vedenie kolektívu pracovníkov Lesného závodu v Partizánskom a za osobný prínos v šírení osvety o ochrane a tvorbe životného prostredia 

Narodil v Prievidzi, v rodine maloroľníka. Už od malička si aj vďaka otcovi, ktorý ho brával do lesa, vybudoval vzťah k prírode. Láska k prírode a záujem chrániť ju a zveľaďovať priviedla Jozefa Mokrého v roku 1956 do Brna. Tu študoval na lesníckej fakulte. V roku 1978 bol menovaný do funkcie riaditeľa Lesného závodu v Partizánskom. V rámci svojich aktivít sa venoval budovaniu lesných ciest z Brodzian ku vtedajšej chate Ondrej, rozširovaniu lyžiarskeho strediska v Hornej Vsi a záľubu si našiel aj v poľovníctve, kde spolu s priateľmi zalesňoval, dbal o stav zvery v našich lesoch a o stav lesa ako takého. Ako riaditeľ lesného závodu dohliadal na to, aby každá vyrúbaná plocha bola do dvoch rokoch zalesnená. V roku 1992 si za svoju dlhoročnú prácu prevzal z rúk vtedajšieho ministra poľnohospodárstva SR Petra Bacu „Rezortné uznanie za rozvoj lesného hospodárstva SR“. Že je stále zanietením turistom, svedčí aj fakt, že ešte dnes brázdi nielen okolité pohoria, ale i tatranské štíty. Ako 75-ročný zdolal bez zaistenia spolu s dvoma turistami Lomnický štít. Na tradičnom behu Devín - Bratislava dobehol do cieľa pred limitom a bol jeho najstarším účastníkom.

Márii Kačinovej

za dlhoročné úsilie a angažovanosť v oblasti sociálnej pomoci a verejnoprospešných aktivít

Už na začiatku jej pracovného pôsobenia, ktorého väčšina sa spája s lisovanou obuvou v ZDA Partizánske, sa v nej formovala empatia a ochota pomáhať ľuďom, ktorí pomoc potrebovali. Od roku 1972 do roku 1976 bola poslankyňou ONV Topoľčany a tri volebné obdobia poslankyňou mesta Partizánske. V tomto období sa zapísala do povedomia ľudí i ako obetavá predsedníčka VMČ Luhy a do dnešných dní je členkou komisie pre sociálnu a bytovú politiku mesta. Mária Kačinová bola vždy príkladom ochotného človeka, hľadajúceho riešenie nepriaznivej životnej situácie pre kohokoľvek. Je známa tým, že sa vie zastať a obraňovať tých, ktorí nevedia kde a ako hľadať pomoc.

MUDr. Jánovi Gašičovi

za celoživotný prínos a rozvoj stomatológie na území celej Slovenskej republiky, ako aj v meste Partizánske

Ján Gašič po ukončení Lekárskej fakulty UK v Bratislave nastúpil v roku 1972 na lekársku prax v NsP Partizánske. Dva roky pôsobil na poste prednostu Závodnej polikliniky ZDA Partizánske, neskôr ako primár Stomatologického oddelenia NsP Partizánske. Od roku 1992 pracuje ako privátny zubný lekár. Svoje dlhoročné odborné vedomosti odovzdáva od roku 2010 aj ako externý pedagóg slovenskej zdravotníckej univerzity. Dvadsať dva rokov pôsobil ako člen Rady a Prezídia Slovenskej komory zubných lekárov, z toho 7 rokov ako viceprezident a v rokoch 2004 až 2016 bol jej prezidentom. Taktiež pôsobí ako editor Vydavateľstva Raabe, konzultant Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,  člen predsedníctva Slovenskej stomatologickej spoločnosti. Za svoje pracovné výsledky získal vo svojom odbore viaceré slovenské i zahraničné ocenenia a uznania. Najviac si však váži ocenenie, ktoré získal v ankete Zdravotníckych novín „Kto patrí k špičke našej medicíny“ , v ktorej hlasovali zubní lekári a umiestnil sa na 5. mieste TOP lekárov na Slovensku. Okrem medicíny sa venoval aj práci vo verejnom živote a dve volebné obdobia pôsobil v Poslaneckom zbore mesta Partizánske, z toho jedno volebné obdobie ako člen mestskej rady.  

Jozefovi Obertovi

za úspešnú športovú reprezentáciu mesta Partizánske vo futbale a za rozvoj mládežníckeho futbalu

Jozef Obert je jedným z najpovestnejších futbalistov nášho mesta. Rodák z Veľkých Bielic vyrastal v skromných pomeroch a možno aj táto okolnosť sa podpísala pod jeho úžasnú športovú kariéru, sprevádzanú neobvyklou húževnatosťou, skromnosťou a príslovečným konaním vždy v duchu fair play. S futbalom začínal vo svojom rodisku. Chýr o jeho schopnostiach a futbalovom majstrovstve ho predurčili, aby sa ako študent nitrianskej stavebnej priemyslovky katapultoval do vtedajšieho druholigového nitrianskeho Slavoja a o čosi neskôr do Spartaka Topoľčany, odkiaľ jeho nádejná kariéra pokračovala a vyvrcholila počnúc rokom 1956 v najslávnejšom slovenskom futbalovom klube Slovan Bratislava, v ktorom sa už ako čerstvý dorastenecký reprezentant nestratil medzi esami Slovana. Ako 18-ročný sa stal v tejto spoločnosti neoddeliteľnou súčasťou mužstva, reprezentantom ČSR. Už predtým okúsil 12-krát dorasteneckú reprezentáciu, 7-krát juniorskú, 3-krát bol v olympijskom výbere a 6-krát v národnom „béčku“. To sa nikomu dovtedy nepodarilo. Tvorca hry a brilantný zakončovateľ zaťažil konto brankárov 92 ligovými gólmi v domácej lige a 15 gólmi v rakúskej lige, čím sa stal so 107 gólmi členom Klubu ligových kanonierov. Kariéru v Slovane ukončil v roku 1968, aby ju počas štyroch sezón dovŕšil v rakúskom Swarovski Wacker Innsbruck. Futbalovým účinkovaním sa trikrát stal držiteľom Československého pohára, jedenkrát Rakúskeho pohára k čomu pridal aj dva rakúske tituly a titul kanoniera rakúskej ligy.

Elene Gašparíkovej

za reprezentáciu mesta Partizánske v hádzanej doma aj v zahraničí a za dlhoročné pôsobenie v celoštátnej lige žien

Športovú kariéru začínala ako 10-ročná pod vedením skúsenej trénerky Ireny Popluhárovej. V 16-tich rokoch bola nominovaná do reprezentačného družstva junioriek ČSSR, kde jej dali známu prezývku "BREZA". Zúčastnila sa štyroch majstrovstiev sveta, v Rumunsku, v Holandsku, v Maďarsku, v Dánsku a Olympijských hier v Moskve v roku 1980. Úspechy ju sprevádzali aj v materskom oddiely TJ Iskra Partizánske. Patrila niekoľkokrát medzi 10 najlepších športovcov okresu, ALL STAR Slovenska, aj ČSSR. Jej vitrínu zdobí niekoľko zlatých, strieborných aj bronzových medailí z dorasteneckých, ligových, ale aj svetových súťaži. Je držiteľkou titulu Majster športu a Zaslúžilý majster športu, ktorý dostala po získaní striebornej medaile z majstrovstiev sveta v Dánsku v roku 1986.

Jozefovi Hrdlíkovi, in memoriam

za pomoc a maximálne úsilie, ktoré ako zrakovo znevýhodnený vynaložil v práci s ľuďmi s podobným znevýhodnením

Narodil sa v Šimonovanoch. V 14 roku svojho života utrpel pri hre s kamarátmi ťažký úraz očí, pre dlhú dobu neliečenia sa mu zrak neustále zhoršoval, až do roku 1951, kedy nadobro stratil zvyšok videnia. Ako prakticky nevidiaci absolvoval školu pre nevidiacich v Levoči. Tu sa v ňom prejavil zmysel pre organizátorskú prácu, ktorá bola preňho typická po celý zvyšok jeho života. V rokoch II. svetovej vojny v Baťovanoch prevádzkoval trafiku a dostal sa do kontaktov s mnohými významnými osobnosťami tej doby. Bol aktívnym členom zväzu invalidov, neskôr Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska, zakladal jej základné organizácie. Zaslúžil sa o vznik podniku INTEGRA, kde postupne zastával funkcie riaditeľa miestnej prevádzky v Nových Zámkoch a neskôr sa stal oblastným riaditeľom s pôsobnosťou pre západoslovenský kraj. Veľkým zlomom v jeho živote bolo úmrtie milovanej manželky Anny. Po ťažkej chorobe zomrel 27. augusta 1996, vo veku 82 rokov. Jeho životným krédom bolo: Čo dosiahne vidiaci, dosiahnem i ja. Svojou činorodosťou a neustálou snahou byť nápomocný všetkým, ktorí o pomoc prejavili záujem, však dosiahol vo svojom živote omnoho viac, ako väčšina vidiacich spoluobčanov. 

Ing. Romanovi Zollerovi

za osobný prínos a rozvoj v oblasti ochrany životného prostredia nielen v našom regióne

Roman Zoller sa narodil v Partizánskom. Po absolvovaní miestneho gymnázia pokračoval v štúdiu na Technickej univerzite vo Zvolene. Jeho pracovné skúsenosti začínali v ZDA Partizánske, kde pôsobil ako vedúci výrobnej dielne a mal zodpovednosť za plnenie stanovených plánov. Jeho ďalšie pracovné aktivity smerovali viac do oblasti ochrany životného prostredia. Ako samostatný odborný referent pôsobil na Obvodom úrade životného prostredia v Partizánskom. V štátnej správe pôsobí dodnes na pozícii hlavného štátneho radcu Ministerstva životného prostredia SR. Jeho úlohou je zabezpečovať odborné činnosti na úseku ochrany ohrozených živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi, uplatňovanie Medzinárodného dohovoru CITIES, uplatňovanie Medzinárodného dohovoru o biologickej diverzite, vydávanie odborných stanovísk a zabezpečovanie medzirezortnej spolupráce. Nielen administratívne činnosti v oblasti ochrany životného prostredia sú mu blízke. Počas svojej pracovnej kariéry sa venoval tiež pomoci osobám s ťažkým zdravotným postihnutím a na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave pracoval ako logista rozvojových a humanitárnych projektov. S tímom spolupracovníkov riadil rozvojový program v Keni a zabezpečoval humanitárny projekt v Grécku, ktorý bol zameraný na pomoc utečencom zo Sýrie a Iraku.

Mgr. Miroslavovi Kožárikovi, in memoriam

za rozvoj kožiarskeho a obuvníckeho priemyslu a za prínos v oblasti zamestnanosti v našom regióne

Miroslav Kožárik sa narodil v Partizánskom a tu prežil takmer celý svoj život. Študoval na strednej priemyselnej škole, neskôr nastúpil na štúdium v Moskve, oženil sa a začal pracovať v obuvníckom závode ZDA. Po príchode z povinnej vojenskej služby nastúpil do zamestnania na generálnom riaditeľstve OGAKO. Popri tomto zamestnaní študoval diaľkovo na právnickej fakulte v Bratislave. V tomto období sa aktívne zapájal do podpory športu a budovania športovísk pre deti a dorast v Partizánskom. V roku 1988 sa opäť vrátil do ZDA Partizánske V roku 1992 sa spolu so svojimi kamarátmi - kolegami a talianskym obchodným partnerom, odhodlali k odvážnemu kroku, založili spoločnosť RIALTO s.r.o. a vydali sa na neľahkú cestu plnú prekážok. Odvtedy uplynulo 26 rokov a firma RIALTO dnes patrí k najväčším výrobcom obuvi na Slovensku. Miroslav Kožárik mal veľký podiel na úspechoch firmy, vždy bol na firmu a ľudí, ktorí v nej pracovali, hrdý. Ľudia ho poznali nielen z pracovného života ako prísneho, ale najmä férového a spravodlivého človeka. Bol rešpektovanou osobou a prirodzenou autoritou, ale aj láskavý a obetavý syn, manžel, otec a starý otec. Bol to človek s veľkým srdcom, ktorý pomáhal rodine, kamarátom, ale veľakrát aj ľuďom, ktorých takmer nepoznal. Vždy myslel v prvom rade na druhých, až potom na seba. Kým mu to zdravie dovoľovalo, rád si zahral golf, ktorý bol jeho relaxom a útočiskom pred problémami. Veľmi dobre sa cítil medzi svojimi priateľmi golfistami a hudobníkmi.  Bol to výnimočný človek, ktorý za sebou zanechal nezmazateľnú stopu.

Bc. Jane Šútorovej

za dlhoročný obetavý a ľudský prístup v sociálnej a spoločenskej oblasti

Jana Šútorová sa narodila a žije v Partizánskom. Od roku 1978 sa venuje práci s deťmi v predškolskom veku. Pomáha pri organizovaní okresných a celoslovenských športových podujatí, je tvorcom a koordinátorom známych projektov ako Športujeme s mackom Uškom, Branné preteky s mackom Uškom pre zdravé a hendikepované deti. Práve pre tieto projekty aktívne hľadá možnosti financovania, získava sponzorov, združuje desiatky spolupracovníkov, dobrovoľníkov z radov pedagógov z materských a základných škôl, študentov stredných škôl, spoločenských organizácií, občianskych združení. Od roku 2000 je riaditeľkou a spoluzakladateľkou občianskeho združenia Začať spolu v Partizánskom. OZ združuje všetkých, ktorí majú záujem o integrované začlenenie hendikepovaných detí, mládeže a dospelých do sveta zdravých ľudí. Členmi združenia sú celé rodiny s hendikepovaným členom. Cieľom  je naučiť hendikepovaných ľudí tráviť zmysluplne svoj voľný čas. V rámci projektov sa rodiny pravidelne stretávajú na rôznych športových, terapeutických, kultúrnych podujatiach, relaxačných, poznávacích pobytoch a tvorivých dielňach. Pri plánovaní programu združenia sa nezabúda ani na výmenu skúseností z rodinného života, poradenstvo a spoluprácu s rôznymi odborníkmi. Neutíchajúca aktivita združenia svedčí o tom, že sa jej členovia cítia pri spoločných stretnutiach príjemne a tie im pomáhajú rozvíjať svoje schopnosti, zručnosti a upevňovať komunitu.

Miroslavovi Vlkovi

za celoživotnú angažovanosť vo futbale na úrovni mesta Partizánske a Slovenskej republiky a za významný podiel na rozvoji futbalu v rámci Slovenska

S futbalom začínal v bývalej Telovýchovnej jednote Iskra Partizánske. Po skončení hráčskej kariéry sa dal na "funkcionárčenie", keď najskôr začal pracovať ako vedúci družstva rezervy dospelých. Postupom času sa prepracoval na tajomníka Iskry, kde vo funkcii pokračoval takmer dve desaťročia aj po zmene názvu na Futbalový klub Tempo Partizánske. Určitý čas pôsobil ako vyhľadávač talentov pre prvoligový Inter Bratislava. Počas jeho pôsobenia sa prepracovalo množstvo hráčov do najvyššej československej a slovenskej súťaže. V roku 2001 začal pracovať v disciplinárnej komisii Slovenského futbalového zväzu a v roku 2014 bol zvolený za jej predsedu, a tiež za predsedu rovnakej komisie pri Západoslovenskom FZ. Jeho mottom je, že všetko je potrebné riešiť s úsmevom, pokorou, čestne a spravodlivo, podľa noriem. Pri rozhodovaní sa snaží byť nad vecou a riešiť situácie bez emócií.

   


 

SPOLU TVORÍME PARTIZÁNSKE

dokumentárno-prezentačný film

Zmena stránkových hodín MsÚ počas prázdnin

Od 1. júla do 31. augusta 2019 budú upravené stránkové hodiny na Mestskom úrade v Partizánskom. V tomto období vybavíte úradné záležitosti v klientskych oddeleniach od 6.30 hod., v pondelok, utorok, štvrtok do 14.00 hod., v stredu do 15.30 hod. a v piatok do 13.00 hod.

dnes je: 19.8.2019

meniny má: Lýdia

podrobný kalendár

webygroup
English version
ÚvodÚvodná stránka