Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Verejné ocenenia udelené v roku 2011

Čestné občianstvo mesta Partizánske

Mesto Partizánske udelilo v roku 2011 ocenenie Čestný občan mesta Partizánske:

 

PETROVI DVORSKÉMU (*25.9. 1951)

Slávny slovenský umelec a svetoznámy operný spevák. V roku 1967 začal študovať na Konzervatóriu v Bratislave u prof. Idy Černeckej. Už počas štúdia ho v roku 1972 ako mimoriadny talent angažovala opera SND, kde debutoval ako Lenský v opere Eugen Onegin. Počas štúdia sa zúčastnil v roku 1973 speváckej súťaže Mikuláša Schneidera -Trnavského, kde zvíťazil a o rok neskôr sa stal laureátom medzinárodnej súťaže Petra Iľjiča Čajkovského v Moskve. V roku 1975 nasledoval študijný pobyt v milánskej La Scale.
Od roku 1977 účinkoval v najprestížnejších operných domoch sveta – v Metropolitnej opere v New Yorku, viedenskej Štátnej opere - stal sa jej stálym hosťujúcim sólistom, v nasledujúcich rokoch vo Veľkom divadle v Moskve, v milánskej La Scale, londýnskej Covent Garden, v opernom divadle vo Florencii a ďalších svetových operných scénach. Stal sa najžiadanejším slovenským umelcom na najvýznamnejších scénach sveta. Spieval po boku najslávnejších operných sólistov a pod taktovkou najrenomovanejších svetových dirigentov. Hosťoval na vyše 60 scénach v 25 krajinách. Umelecká kritika ho považovala za jedného zo štyroch najlepších svetových tenoristov , ktorými vtedy boli Placido Domingo, José Carreras a Luciano Pavarotti.
Okrem operného repertoáru sa Peter Dvorský venoval aj koncertnej činnosti doma i v zahraničí. Zviditeľnil slovenskú interpretačnú školu a tiež slovenskú hudbu. Od roku 1990 sa pod jeho záštitou koná celoslovenská detská súťaž v speve ľudových piesní pod názvom Slávik Slovenska. Často je prizývaný do medzinárodných porôt speváckych súťaží doma aj v zahraničí a vedie viaceré majstrovské spevácke kurzy.
Získal množstvo medzinárodných i domácich ocenení. V roku 1984 udelili Petrovi Dvorskému titul národný umelec, v roku 1986 mu Viedenská štátna opera udelila titul Kammersänger. Bývalý prezident Václav Havel mu odovzdal v roku 2003 štátne vyznamenanie ČR – Medailu za zásluhy I. stupňa za vynikajúce výsledky. Za stvárnenie postavy Ondreja v Suchoňovej opere Krútňava dostal mimoriadnu cenu ministra kultúry SR za rok 1999 a v roku 2000 získal prestížnu cenu Krištáľové krídlo. V súčasnosti pôsobí ako riaditeľ opery SND v Bratislave.
Angažuje sa aj mimo operných javísk. V roku 1991 založil nadáciu a rehabilitačný ústav Harmony na podporu detí s diagnózou detskej mozgovej obrny. Dobrovoľne pomáha aj v mnohých ďalších projektoch.


 

Verejné uznanie mesta Partizánske

Mesto Partizánske udelilo v roku 2011 ocenenie Verejné uznanie mesta Partizánske:

 

MVDr. Josefovi Chaloupkovi, in memoriam (*14.3.1927 - †29.9.2011)

V roku 1952 prišiel do obce Veľké Bielice. Bol významným prínosom pre poľnohospodárstvo, ale aj pre ochotnícke divadlo. Priniesol rozhľadenosť v divadelnej činnosti, najmä z brnenského umeleckého prostredia - herec, režisér, divadelník, kultúrny činovník, konferenciér, ktorý viedol Zbor pre občianske záležitosti vo V. Bieliciach v r. 1965-1976.

 

prof. Ing. Vendelínovi Machovi, DrSc., in memoriam (*20.10.1931 – †11.7.2011)

Vedec, vynálezca, vysokoškolský pedagóg, ktorý významnou mierou ovplyvnil rozvoj chemického priemyslu na Slovensku. Publikoval 240 pôvodných vedeckých prác, vydal 2 monografie, vytvoril vyše 500 uznaných vynálezov doma i v zahraničí, vypracoval 156 výskumných správ a projektov, mal 315 prednášok a posterov na vedeckých sympóziách a 600 pozitívnych citácií doma i v zahraničí. Za dosiahnuté vedecké výsledky a spoluprácu s priemyslom boli prof. Vendelínovi Machovi udelené vyznamenania: Štátna cena (1974), Národná cena SR (1986), Zaslúžilý vynálezca s právom nosiť zlatý odznak (1978), Vyznamenanie v Cambridge, Anglicko (1998), Vedec roka SR (2000), Medaila sv. Gorazda (2002), Strieborná medaila ZSVTS (2001). Univerzita Cambridge ho v r. 2002 zaradila medzi 2000 vynikajúcich vedcov 21. storočia a udelila mu ocenenie za osobitný svetový prínos na poli chemických technológii. V roku 2004 mu bola udelená medaila Fakulty chemicko-potravinárskych technológií STU Bratislava za celoživotnú prácu v prospech fakulty. V roku 2006 bol prijatý za člena New Yorkskej akadémie vied. V roku 2008 mu americká akadémia vied udelila pre Slovensko ocenenie GOLD SLOVAKIA za celoživotné dielo, a ešte stále mu prichádzajú ďalšie ocenenia, ktorých sa už nedožil.


Jozefovi Belešovi, in memoriam (*7.1.1933 – †17.7.2011)

Prvý titul majstra ČSR v boxe získal v roku 1957, kedy obliekal dres Partizánskeho. V ľahko-strednej váhe na majstrovstvách ČSR zvíťazil Jozef Beleš aj v ďalších troch rokoch. Meno mal nielen doma, ale aj v zahraničí. V európskych rebríčkoch ho zaraďovali do prvej desiatky. Takmer 40-krát obliekol reprezentačný dres ČSR. Prvý zo športovcov Partizánskeho získal titul majstra športu.

 

Ing. Radovanovi Kaufmanovi, in memoriam (*9.4.1978 – †16.6.2003)

Paralympijský reprezentant v cyklistike, zakladateľ kampane "Na kolesách proti rakovine".

Paralympiáda 2000 v Sydney:

  • zlatá medaila v cyklistických pretekoch na 1 km s pevným štartom v olympijskom rekorde,
  • štvrtý v cestných pretekoch.

Majstrovstvá sveta 1998 v Colorado Springs:

  • majster sveta v cyklistických pretekoch na 1 km s pevným štartom v svetovom rekorde,
  • strieborná medaila v stíhacích pretekoch,
  • bronzová medaila v cestných pretekoch.

Majstrovstvá Európy 1999:

  • strieborná a bronzová medaila.

Iné ocenenia:

  • Pamätný list sv. Gorazda za vlasť za získanie titulu majstra sveta v pretekoch na dráhe (1998),
  • Štátne vyznamenanie SR Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy o rozvoj paralympijského športu (2003),
  • Ocenenie in memoriam na Paralympionikovi desaťročia od Slovenského paralympijského výboru (2005).

Aj napriek svojmu zdravotnému stavu ukončil v roku 2001 Ekonomickú univerzitu, Národohospodársku fakultu v Bratislave s červeným diplomom a titulom inžinier.

 

V oblasti ZDRAVOTNÍCTVO

 

MUDr. Drahoslave Zlatanovičovej

Po skončení vysokej školy nastúpila v roku 1962 do nemocnice v Partizánskom ako sekundárny lekár na ortopedickom a kožnom oddelení. V októbri 1968 pracovala ako zástupca primára na internom odd. Od roku 1971 aj ako vedúca lekárka Oddelenia klinickej biochémie. V rokoch 1972 – 1996 bola primárkou Oddelenia klinickej biochémie až do roku 2006. Je pracujúca dôchodkyňa, toho času na dohodu ako lekár štatistik. Vyšetruje darcov krvi pred odbermi, je predsedníčkou farmokomisie, antibiotickej komisie a tajomníčka komisie účelnej farmakoterapie. Zaslúžila sa o vybudovanie priestorov oddelenia klinickej biochémie a jeho presťahovanie v roku 1986, o dva roky neskôr aj o vybudovanie oddelenia ARO v NsP Partizánske.

 

V oblasti ŠKOLSTVO

 

Mgr. Júliusovi Gálisovi

Vynikajúci pedagóg, športovec, novinár. Za otvorené prezentovanie svojich názorov voči vstupu sovietskych vojsk v roku 1968 mohli byť jeho články v miestnych novinách - Úderník a Dnešok publikované len pod skratkou. Je rodákom z Nedanoviec a je spoluautorom monografie o tejto obci. Aktívne hrával futbal a stolný tenis, veľmi farbisto a s uvedením faktov, ktoré pozorne sledoval a archivoval, písal medailóny o významných športovcoch. Zhrnuté sú vo viacerých bulletinoch - z nich najvýznamnejší je zhŕňajúci 50 rokov športu v Partizánskom z roku 1989. Je nositeľom viacerých novinárskych cien, medzi nimi i ceny fair play. Aktívne prispieval do novín Šport, komentoval zápasy - hádzanárske i futbalové. Po novembri 1989 bol rehabilitovaný. Človek, ktorý počas rokov svojho aktívneho života nemal v novinárčine v širokom okolí konkurenciu.

 

V oblasti SPOLOČENSKÝ ŽIVOT

 

Júliusovi Michníkovi

Do Baťovian prišiel z Turca v roku 1943. Stal sa absolventom BŠP. Svoj profesijný život zasvätil fabrike – ZDA, kde prešiel rôznymi pracovnými zaradeniami, neskôr vo funkcii riaditeľa plastikárskeho závodu. V roku 1992 sa podieľal na obnovení Klubu ABŠ. Od roku 1999 je predsedom Klubu ABŠ. Je organizátorom siedmich stretávok absolventského ročníka BŠP v Baťovanoch v rokoch 1943 až 1947. Pod jeho vedením Klub ABŠ rozvíja aktívnu činnosť a zviditeľňuje naše mesto doma a v zahraničí. Aktívne sa venoval športu, bol dlhoročným predsedom futbalového klubu Iskra Partizánske. Bol funkcionárom v rôznych oblastiach verejného a spoločenského života.

 

V oblasti KULTÚRA

 

Vladimírovi Fulkovi

V rokoch 1959 – 1963 študoval na Pedagogickej fakulte v Nitre, odbor výtvarná výchova. Ako učiteľ vo výtvarnom odbore pôsobil v rokoch 1963 - 1989 v Ľudovej škole umenia v Partizánskom. Ďalších 10 rokov učil na Strednej priemyselnej škole v Partizánskom, umelecký dizajn. Pod jeho odborným vedením vyrástlo v našom regióne veľa talentovaných umelcov, ktorí získali titul akademický maliar. Od roku 1979 je členom Výtvarnej únie. So svojimi dielami sa zúčastnil na desiatkach výstav v zahraničí a na Slovensku. V našom meste mal viackrát samostatné výstavy. V uplynulých rokoch sa venoval aj sakrálnej tvorbe.

 

V oblasti HOSPODÁRSTVO

 

Ing. Jánovi Kožárikovi

Svoj život s obuvníckou fabrikou spojil už ako 14-ročný, keď odišiel z rodnej Levoče do Zlína, kde absolvoval Baťovu školu práce. V roku 1939 prišiel do Baťovian a postupne prechádzal od robotníckej pozície až po hospodárske funkcie – ekonomický námestník, neskôr v rokoch 1971 -1976 pôsobil vo funkcii riaditeľa ZDA, n.p. Partizánske. Vo vedení podniku ZDA pôsobil 23 rokov. Následne pôsobil 5 rokov vo funkcii riaditeľa odboru spotrebného ľahkého priemyslu RVHP v Moskve. Po ukončení pôsobenia v Moskve pracoval v ÚRKOP-e Partizánske – vo funkcii riaditeľa úseku ekonomickej činnosti. Celý svoj aktívny pracovný život až po odchod na dôchodok venoval rozvoju obuvníckeho priemyslu. Počas SNP sa zapojil do odbojového hnutia ako priamy účastník.

 

V oblasti ŠPORT

 

Irene Popluhárovej

Vychovala viac generácií hádzanárok, ktoré úspešne reprezentovali Československo, neskôr Slovensko. Viac ako tri desaťročia sa venovala mladým hádzanárkam – žiačkam a dorastenkám. Pod jej vedením dosahovali veľa úspechov. Jej žiačky boli na majstrovstvách bývalého ČSR trikrát prvé, dvakrát druhé. Dorastenky na republikovej súťaži vybojovali trikrát titul a trikrát boli strieborné. Jej odchovankyne tvorili základ prvoligového družstva žien a viaceré obliekali aj reprezentačné dresy. V roku 1992 prácu úspešnej trénerky ocenil Československý olympijský výbor – vyzdvihli aj to, že vychovala v duchu fair play dvoch synov, ktorí sú tiež úspešnými trénermi hádzanej.


V oblasti ODBOJOVÉ HNUTIE

 

Pavlovi Havaldovi

Priamy účastník odboja, dlhoročný predseda mestskej organizácie SZPB Partizánske, jej čestný predseda. Človek, ktorý nestál o slávu ani dobrodružstvo. V priamom boji proti fašistickému moru sa zasadzoval za dôstojnosť a slobodu človeka. Presadzuje na verejnosti, a hlavne v školách odkaz SNP, dlhodobo sa angažuje vo verejnom živote mesta. Napísal 500 článkov s tematikou protifašistického odboja do celoslovenských, regionálnych a miestnych periodík.

 

Vladimírovi Bužekovi

Do nášho mesta prišiel v roku 1939. Keď zaznel signál k povstaniu slovenského národa, neváhal a v Šimonovanoch pri železničnom moste, kde rozdeľovali zbrane, vydával muníciu. V priamych bojoch bol zranený a evakuovaný do čsl. Vojenskej nemocnice v Ľvove. Po uzdravení bol prevelený a zaradený do leteckého pluku. V pracovnom zaradení prešiel rôznymi riadiacimi funkciami, naposledy ako vedúci odboru technického rozvoja na generálnom riaditeľstve OGAKO. Aktívne sa zapojil v roku 1992 do obnovy Klubu ABŠ v Partizánskom, bol členom výboru a dlhoročným tvorcom publikácie Ročenka Klubu ABŠ, ktorej vtláčal svoju pečať.

 

V oblasti VEREJNÝ ŽIVOT

MUDr. Stanislavovi Ďurejemu

Od roku 1990 - 2010 pracoval v poslaneckom zbore mesta Partizánske. Štyri volebné obdobia bol členom mestskej rady a dve volebné obdobia vykonával funkciu zástupcu primátora. V profesii lekára pôsobil v rokoch 1964 – 1976 v OÚNZ Trenčín. V roku 1977 nastúpil do Nemocnice s poliklinikou v Partizánskom na post primára chirurgického oddelenia, kde zotrval do roku 2009. V súčasnej dobe pracuje na chirurgickej ambulancii v NsP Partizánske ako dôchodca – na dohodu.

 

Františkovi Sedlákovi

V rokoch 1962 – 1976 pôsobil vo funkcii riaditeľa Základnej školy na Obuvníckej ul. v Partizánskom. Počas rokov 1976 – 1986 vykonával funkciu tajomníka Mestského národného výboru v Partizánskom. V tomto období sa zaznamenal veľký stavebný rozvoj, budovali sa najväčšie sídliská v meste, ich občianska vybavenosť, panoramatické kino, obradná sieň, cintorín Šípok a iné. Súčasťou jeho práce bolo vykonávanie občianskych obradov, vedenie Zborov pre občianske záležitosti. Ako dôchodca v tejto práci stále pokračuje a zabezpečuje dôstojnú rozlúčku na smútočných občianskych obradoch. Po ukončení volebného obdobia v roku 1986 sa vrátil do funkcie riaditeľa ZŠ na Obuvníckej ul. a v roku 1991 odišiel na dôchodok. Je spoluzakladateľom Memoriálu R. Jašíka, ktorého 45. ročník sa uskutoční v tomto šk. roku. Pracoval v rôznych funkciách a 46 rokov nepretržite pôsobil v poslaneckom zbore.

 

Štefanovi Dubinovi

Dlhoročný aktívny poslanec, člen mestskej rady a komisií za miestnu časť Šimonovany (1994-2006). Aktívne pôsobil v cirkevnom speváckom zbore, angažoval sa ako člen ochotníckeho divadla. Dlhé roky sa starajú s manželkou o kaplnku pri cintoríne. Pričinil sa o to, že v našom meste sa vyhotovila "kvetinová topánka", ktorej podobizeň sa stala symbolom a tradíciou nášho mesta.

 

Viktorovi Zábojníkovi

Dlhoročný poslanec MsZ (1986-2006) za miestnu časť Návojovce. Aktívny športovec, organizátor kultúrneho, spoločenského života a športových podujatí. Organizuje Celoslovenské preteky v letnom biatlone a pričinil sa o celkový rozvoj miestnej časti Návojovce.


 

dnes je: 27.6.2019

meniny má: Ladislav, Ladislava

webygroup
English version
ÚvodÚvodná stránka